Tak – Už to tu máme zas!

27. apríla 2020, eduard, Nezaradené

 

Ako za Mečiara, tak i teraz, spoločnosť sa rozdelila na dve skupiny. Na jednej strane sú Matovičovci a na druhej strane sú tí, čo sú proti ním. V spoločnosti je značná dávka nenávisti, aj keď so situáciou počas vlády Mečiara sa to zrovnať nedá.

Na úvod musím povedať, že nie som zaslepeným obhajcom ani Fica, no ani Matoviča. Snažím sa situáciu z “môjho” pohľadu hodnotiť objektívne. Som si však vedomí, že každé takéto moje “objektívne” hodnotenie je z pohľadu “iného” subjektívne, nakoľko každý môže situáciu vnímať inak, na čo má plné právo a toto právo mu nemôžeme uprieť.

 Tak, ako som už napísal, nie som zaslepeným obhajcom Fica ani Matoviča. Musím však taktiež napísať, že to čo sa dialo za vlády Fica by sa už nikdy nemalo zopakovať! Tunelovanie, rozkrádačky, podvody, korupcia, prepojenie politiky na mafiu, vznik našich ľudí, krivenie zákona, kupovanie rozsudkov, netransparentnosť, utajovanie dôležitých častí zmlúv, obchody nevýhodné pre štát a výhodné pre určitých spriaznených ľudí, rodinkárstvo, ……… a to všetko zakončené vraždou dvoch nevinných ľudí, ktorí sa na tieto nekalé praktiky snažili poukazovať. To sa nesmie už nikdy opakovať!

Keď som sa v stručnosti vyjadril obdobiu vlády Fica, uvediem svoj názor aj na Matoviča. Bezpochyby je to zvláštny človek. Nemusíme s ním vo všetkom súhlasiť, taktiež ho nemusíme mať radi, no s ideami, ktoré doposiaľ, ako poslanec presadzoval v politike, ako sú napríklad : boj proti korupcii, rozkrádaniu, rovnosť pred zákonom, transparentnosť, sfunkčnenie polície, prokuratúry, súdnictva, hmotnú zodpovednosť štátnych úradníkov, otvorenosť politiky, jej výkon v prospech všetkých ľudí a nie len vybraných skupín, zrušenie rodinkárstva, presadzovanie odbornosti, neprideľovanie funkcií podľa straníckeho trička, …… musím len súhlasiť. Taktiež musím povedať, že ak s týmito princípmi niekto nesúhlasí, tak potom neviem.

Je tu však aj druhá strana mince a tá je mimoriadne dôležitá, povedal by som, že je dokonca najdôležitejšia. A práve tu vidím u Matoviča, teda presnejšie u ním vedenej koalície už problém.

Matovič síce pravdepodobne chcel a chce v politike skutočne presadzovať hore uvedené princípy s ktorými podľa mňa musí každý súdny a poctiví človek súhlasiť, nakoľko sú v prospech všetkých ľudí, no nie je to také ľahké.

Je tu problém a ten spočíva najmä v tom, že nevládne sám, ale s koalíciou. K tomu je potrebné pridať ešte to, že okrem toho, nie je v jeho silách, aby bol všade a všetko zabezpečoval a kontroloval sám. Takže k tomu musí využívať ľudí ktorých dosadil na vedúce pozície, prípadne ktorých dosadili jeho koaliční partneri. No a to je ďalší kameň úrazu.

 Takto dosadení ľudia, už samostatne zabezpečujú problematiku, ktorá im bola zverená a nie je ich možné zo strany Matoviča až tak detailne kontrolovať a o ich mierne povedané prešľapoch nemusí vedieť, alebo sa môže tváriť, že o nich nevie. Takúto hru bude musieť hrať hlavne preto, aby nevyvolal roztržky v koalícii. Bude sa tváriť, že je všetko v poriadku, prípadne začne používať už roky osvedčenú frázu, že on zodpovedá “len za svoje rezorty”. Ak to však s nápravou slovenskej politiky myslel vážne, táto fráza ho nemôže v žiadnom prípade ospravedlňovať a ani zbavovať zodpovednosti.

V kontexte s horeuvedeným sa v poslednej dobe dostáva na verejnosť stále viac informácií, ktoré vážne spochybňujú nekompromisnosť a pravdovravnosť Matoviča, až sa človek začína obávať, aby sa nevrátilo to čo tu bolo, len pod vedením iného premiéra.

Už hneď po voľbách bolo badať nesúlad Matovičovej čistej politiky s realitou a to keď mu zrazu nevadilo spojiť sa s:

Dobre, to je už za nami. Poďme, ale k súčasnosti. Koalícia bola nastolená a začína vládnuť. Aj tu však musím skonštatovať, že v konaní vlády ako celku je pomaly, ale isto možné zaznamenávať systematické odchýlky od “čistej” politiky, za ktorú Matovič pred voľbami tak bojoval a pre ktorú voľby vyhral. Tieto náznaky sú síce len nepatrné, no vláda ešte ani poriadne nezačala pracovať, nakoľko ešte nemá schválené ani svoje programové vyhlásenie – a už strany víťaznej koalície porušujú to čo kritizovali u predošlej vlády. Napríklad:

OĽANO – Matovičovci:

SaS – Sulíkovci:

Sme rodina – Kollárovci:

Za ľudí – Kiskovci (asi už dlho nie):

Takže takto sa nám začína črtať éra vládnutia novej vlády. Ako to bude ďalej? Budú sa predstavitelia jednotlivých strán koalície aspoň trochu snažiť napĺňať svoje predvolebné sľuby, alebo nás čaká zas len sklamanie?

Nie je to však nič nového. Už sme si na sklamania a nedodržiavanie predvolebných sľubov u našich čelných politikov zvykli.

Výnimkou nie je ani komunálna politika. Tam bola pekným príkladom realita, keď všetci kritizovali Kotlebu, že si ako župan Banskobystrického samosprávneho kraja zamestnal na rôznych funkciách svojich rodinných príslušníkov. Kritizoval to aj víťaz volieb J.Lunter starší. A ajhľa čo sa stalo po voľbách. Zamestnal svojho syna a to nie na hocijakú funkciu, ale rovno ako podpredsedu BBSK.

Po voľbách som dúfal, že s novou vládou, máme šancu niečo zmeniť a dokázať, že vládnuť sa dá aj bez kradnutia, porušovania zákona a v prospech ľudí. No teraz o tom začínam pochybovať, či to s týmito ľuďmi dokážeme.

 

 

Vyhlásenie:

Tento článok vyjadruje len názory autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase,  z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje žiadne tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadnu konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.