Video ktoré sa skutočne oplatí pozrieť celé.
Čo za paškvil zo zákona a spravodlivosti sme to spravili ?
Čo za orgány, ktoré majú dozerať na dodržiavaní zákona sme to vytvorili?
O akom samoočisťovacom procese to hovoríme?
Vyslovených, či nevyslovených otázok je množstvo, pričom všetky sú plne legitímne. Avšak začnime od začiatku.
Ak chceme žiť v spravodlivej a hlavne bezpečnej spoločnosti, musí táto spoločnosť mať k tomu príslušné inštitúcie a orgány, ktoré budú dané zabezpečovať. Tak, ako iné štáty, má ich aj náš štát, ktorý sa snaží od zmeny režimu (1989) hrdo hlásiť k právnemu štátu. Sú nimi polícia a hlavne jej orgány činné v trestnom konaní, prokuratúra a súdy.
Robia však tieto orgány, to čo majú? Ochraňujú ľudí, majetok a štát? Nie nerobia a preto je tu mierne povedané – prepáčte za ten výraz – taký Augiášov chliev. Nik si nemôže byť istý, či ho polícia ochráni, či sa ho prokuratúra zastane a či súdy budú skutočne súdiť podľa dôkazov, zákonov a svojho najlepšieho svedomia a presvedčenia.
Vieme o tom všetci, je tu kopa rôznych dôkazov a nič sa nerobí. Hovorí sa len o akomsi „SAMOOČISŤOVACOM PROCESE“ súdov, či prokuratúry. Čiže preložím to do zrozumiteľnej rečí, všetko ostane tak, ako je a nič sa meniť nebude! O akom samoočisťovacom procese to sudcovia a najnovšie aj prokurátori začínajú hovoriť? Takáto terminológia sa z ich strany objaví vždy po nejakom „poriadnom prúsere“. Čo tým sledujú? V podstate len to, aby si zaistili, že ich štát nechá tak a nebude sa snažiť prijímať opatrenia na zlepšenie situácie. Všetko musí ostať tak ako to je, lebo tak im to vyhovuje a pravdepodobne v nemalej miere a v značnom počte z toho aj ťažia. Stačí si pozrieť informácie dostupné z televízie, printových, či webových médií a každý si môže spraviť svoj vlastný názor. Napríklad:
Video ktoré sa skutočne oplatí pozrieť celé.
Tých otázok je veľké množstvo a podľa mňa sa netýkajú len tzv. „sudcovskej etiky“, či „morálneho kódexu prokurátora“, ale viaceré by mohli po dôslednom preverení vykazovať i znaky trestnej činnosti.
Pritom sa nejedná o situáciu, ktorá by vznikla len teraz, či pár mesiacov či rokov spätne. Jedná sa o dlhodobý problém, ktorý je tu v podstate od zmeny režimu, teda od roku 1989. Vieme o ňom všetci .no nik nič nerobí. Lepšie povedané nemôže robiť, lebo z týchto persón sme spravili nedotknuteľné osoby, dalo by sa povedať, že niečo ako „nadľudií“ a títo sa tak aj začali správať. Je to arogancia, výsmech právu a to na základe toho, že vedia, že sú nedotknuteľní.
Tento stav však už nemôže ďalej pretrvávať. Musí sa niečo udiať. Tieto osoby síce musia konať samostatne, avšak rozhodne nemôžu ostať nepotrestateľné. Ak však čakáme, že ich priestupky bude „objektívne“ preverovať súdna rada a následne disciplinárne senáty, tak to sa poriadne mýlime. Tento systém bol doteraz a vidíme, k čomu to viedlo. Napríklad, že predsedkyňa súdnej rady L.Praženková navrhovala M.Jankovskú ako vhodnú kandidátku na post ústavného sudcu. No tragédia. Obdobne pokiaľ viem spočiatku dlho zastávala názor, že sudcov, ktorí sa previnili nie je možné disciplinárne riešiť, nakoľko ich už rieši trestno-právne polícia. Až neskôr na vlnu kritiky priznala, že ich disciplinárne riešiť môže a trestno-právne konanie tým neovplyvní.
Pozrime si, koľko „rokov“ trvalo, aby sa samotným bývalým generálnym prokurátorom Trnkom začala zaoberať prokuratúra. Aj to sa s ním začala zaoberať až na základe tlaku médií až po skutočne množstve zverejnených dôkazov.
Hovoríme o nejakej „Rade prokurátorov“. Kde boli doteraz? Čo robili? Na čo vôbec sú?. Taktiež hovoria o nejakom „samo očisťovacom procese“. To hádam žartujú. Jasne vidíme, že nič také neexistuje! Je to skôr samo zahladzovací proces, kde je úlohou všetko zamiesť pod koberec. Je to hrôza a hnus!
To sa nenájde pár prokurátorov, ktorí sú čestní a chcú pracovať poctivo a tak, ako im to zákon ukladá? Verím, že hej, len im to nie je väčšinou umožnené.
Svoju statočnosť jednoznačne už v roku 2018 preukázal mladý prokurátor V.Špirko, ktorý sa snažil rozkryť podozrenie z páchania závažnej trestnej činnosti zo strany vtedy čelných predstaviteľov štátu. Žiaľ, skoro ho to stálo funkciu. Takto sa mu odvďačil režim miesto toho, aby ho vyzdvihol.
Vzhľadom na to, že vieme, ako to na Slovensku chodí, môžeme predpokladať, že po menšom rozruchu všetko ostane po starom.
Ako sa hovorí, „Psy štekajú a karavana ide ďalej“.
Vyhlásenie:
Tento článok vyjadruje len názory autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase, z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje žiadne tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadny štát, politika, žiadnu, konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.