Prečo nemáme dostatok lekárov?

25. októbra 2020, eduard, Nezaradené

 

Ako k tomu mohlo dôjsť?

Kto je za to zodpovedný?

 

Úvodom by som chcel poďakovať všetkým obetavým lekárom a ostatným zdravotníkom, pre ktorých je zdravie pacienta na prvom mieste. Viem, že množstvo z nich v dnešnej napätej dobe odovzdávajú spoločnosti všetko čo môžu, sú značne vyčerpaní v dôsledku boja s korona vírusom. Týchto ľudí si skutočne vážim. V súvislosti s tým však musím spomenúť už dlho trvajúci problém spočívajúci v nedostatku lekárov a zdravotníckeho personálu.

Takmer v každej relácii, či diskusii sa prejednáva skutočnosť, že nemáme dostatok lekárov a ostatného zdravotníckeho personálu. Je to veľmi smutné konštatovanie a každý z nás si preto oprávnene kladie tieto dve otázky.

Ako k tomu mohlo dôjsť? Kto je tomu na vine?

Odpoveď by sme zrejme mali hľadať niekoľko rokov späť. Nechcem však robiť nejaké siahodlhé vedecké analýzy, nakoľko to nie je účelom tohto blogu. Skôr chcem poukázať na podstatu tohto problému.

Podľa môjho názoru sú za to jednoznačne zodpovední samotní lekári a sestry a to za výdatnej asistencie našich politikov.

Možno sa pýtate prečo. Na vysvetlenie začiatkom roku 2011 prebehol v ČR úspešný štrajk lekárov, čo zrejme inšpirovalo slovenských lekárov na podobné konanie. Prakticky, hneď po úspešnom štrajku českých lekárov poslal slovenský Lekársky odborový zväz (LOZ) požiadavky adresované slovenskej vláde, s tým, že ak nebudú splnené, podajú lekári hromadné výpovede. V podstate išlo o splnenie 4 bodov, z ktorých, aj keď sa to snažili maskovať, išlo o to, aby im boli najneskôr do 1. januára 2013 zvýšené platy tak, aby dosiahli minimálne 1,5- až 3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, v závislostí od dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe.

Vláda však požiadavky lekárov spočiatku nesplnila a tak LOZ začalo organizovať po celom Slovensk hromadné výpovede lekárov. K začiatku októbra 2011 bolo podaných až 2400 výpovedí lekárov. Hrozilo úplne skolabovanie systému lekárskej starostlivosti a tak vláda musela vyhlásiť ”núdzový stav” v 15 nemocniciach a na pomoc slovenskému zdravotníctvu prišlo 30 českých vojenských lekárov. Nakoniec bola vláda nútená ustúpiť a prijať požiadavky slovenských lekárov, v dôsledku čoho bol začiatkom decembra 2011 núdzový stav ukončený.

Takéto konanie lekárov ohrozovalo množstvo životov pacientov po celom Slovensku a to čiste len z ich zištných dôvodov. To je dôvod, prečo ho chápem nielen ako násilné a amorálne, ale i neľudské a egoistické. Ich konanie nie je možné ospravedlniť domnelou starostlivosťou o pacienta, nakoľko jednoznačne išlo len o ich ekonomické záujmy. Bolo zrejmé, že väčšine z nich Hippokratova prísaha nič nehovorí.

Nakoľko situácia ukázala, že máme nielen málo lekárov a sestričiek, ale množstvo z nich a to hlavne na obvodoch je už v dôchodkovom veku, začalo sa v niektorých politických kruhoch hovoriť o potrebe zvýšenia lekárov v slovenských zdravotníckych zariadeniach, čo bol veľmi správny postreh.

Núkalo sa veľmi jednoduché a efektívne riešenie, ktoré by štát takmer nič nestálo a to príjem lekárov z cudzích štátov, ktorí mali záujem o prácu na Slovensku. Z takýchto štátov je nám jazykovo najbližšia Ukrajina, na ktorej je množstvo lekárov a sestričiek, ktorí by u nás radi pracovali.

V tomto smere sa aj začali nejaké ojedinelé a nesmelé pokusy, ktoré prevažne končievali neúspešne. Hlavným dôvodom neúspešnosti takéhoto riešenia bolo podľa môjho názoru nesúhlasné stanovisko lekárov. Tých lekárov, ktorí štrajkovali a podávali výpovede, aby tak donútili štát zvýšiť im platy. Pri určení dôvodu ich nesúhlasu vychádzam z jednoduchej skutočnosti a to, že lekári vždy ťažili a ťažia z toho, že ich je nedostatok a tak si môžu klásť podmienky a držať nielen celý štát, ale i jeho obyvateľov v šachu.

Nemôžu predsa dopustiť, aby ich bol dostatok a potom by si predsa už nemohli diktovať podmienky.

Lenže to čo nie je výhodné pre pár lekárov, je výhodné pre celý národ a to by malo byť pre politikov záväzné.

Ako som už uviedol, je množstvo ekonomicky slabších štátov, z ktorých by lekári mali záujem pracovať na Slovensku. Naše zdravotníctvo nepotrebuje len špičkových internistov, neurológov, ortopédov, …….. , ktorí budú hneď na druhý deň po príchode operovať zložité prípade. Pomohli by nám aj mladí lekári tesne po atestácii, prípadne aj bez atestácie, ktorú by si postupne spravili. V nemocniciach by nám pomohli aj lekári na pozícii sekundárov. V mestách a obciach by nám významne pomohli aj lekári tzv. prvého kontaktu a povedzme si úprimne tí sa nemusia radiť medzi „špičkových opertérov“.

Zo strany štátu je však tomuto procesu kladené do cesty množstvo prekážok. Je samozrejmé, že lekári, ktorí majú záujem o prácu na slovensku by mali byť odborne a jazykovo na patričnej úrovni, avšak neúmerne túto úroveň navyšovať len, aby uchádzač neuspel nie je správne, respektíve je za tým vidieť lobing inej skupiny – uhádnite ktorej (*1).

 

Ešte zopár aktuálnych postrehov a pripomienok z iných oblastí:

 

 

Medzi poslancami nášho parlamentu boli testovaním na COVID, potvrdení viacerí infikovaní poslanci. V zmysle nariadení platných v SR, by mali byť v karanténe. Miesto toho si behajú kade-tade a to, či niekoho infikujú ich vôbec nezaujíma. Tým vedome a drzo porušujú všetko to, čo vyžadujú od ostatných občanov a za porušovanie čoho obyčajných ľudí prísne trestajú. Takže to čo platí pre všetkých občanov pre našich poslancov neplatí! Skrátka stále platí staré heslo “Čo nie je dovolené pánovi je dovolené volovi.”

 

V súčasnej dobe platí na Slovensku povinnosť nosiť rúška tak v interiéri, ako i exteriéri. Avšak náš minister hospodárstva R.Sulík, si z toho starosť nerobí. Včera bol odfotený ako vychádza z reštaurácie pekne vyusmievaný a samozrejme bez rúška! To je skutočne dobrý príklad pre ostatných obyvateľov, od ktorých je to pod vysokou pokutou vyžadované. Hold niektorí sme viac a môžeme si dovoliť všetko. Zákony a nariadenia pre niektorých neplatia (*2).

 

Včeta t.j. 24.10.2020 vo večených hodinách havarovalo v Bratislave služobné motorové vozidlo predsedu parlamentu B.&Kollára. Podľa medializovaných informácií, boli v služobnom motorovom vozidle okrem B.Kollára aj vodič a jeho ochrankár. Neskôr však vyšlo najavo, že v služobnom vozidle bola aj cudzia žena, ktorá tam zrejme nemala čo robiť. Samozrejme, že to nebola nejaká pracovníčka z podateľne, ale ako sa dá u B.Kollára predpokladať bývalá finalistka Miss Universe SR a bývalá modelka Miroslava Fabušová (*3) Jej foto si môžete pozrieť napríklad tu: (*4). Takže nielenže by predseda parlamentu mal sedieť doma v karanténe, ale on sa vyváža za naše peniaze v štátnej limuzíne s plateným vodičom a ochrankárom s nejakou finalistkou súťaže miss.

 

Už je úplne jasné, že Matovič je obyčajný excentrik a narcis, pričom výkon jeho predsedníckej funkcie je jeden veľký zmätok (za predošlých vlád, to zas bola jedna veľká krádež). Mení svoje rozhodnutia zo dňa na deň, podľa toho, ako sa vyspí. Hneď zo začiatku výkonu jeho funkcie sa už vyskytlo aj zopár náznakov, nie celkom korektných politických, ekonomických, či finančných rozhodnutí. Náznakom jeho jediných možných počiatočných úspechov je nepopierateľná skutočnosť, že sa polícii rozviazali ruky a začali sa robiť poriadky aj na prokuratúrach a súdoch – viď. zadržaní vysokí policajní funkcionári, prokurátori a sudcovia. Uvidíme, či sa bude v tomto trende pokračovať.

 

Medzi poslancami nášho parlamentu je to klasika – vadia sa ako psy. Keď Matovičova vláda povie “A”, opozícia plná kriku tvrdí “B”. Ak Matovičova vláda povie “B”, tak opozícia tvrdí “A”. To isté však platí aj naopak. Ak opozícia povie “X”, Matovičova vláda tvrdí “Y”. Z takéhoto prístupu už zastáva rozum. Vychádza z toho skutočne jediné, že každý chce vládnuť, ale nie preto, aby slúžil tomuto ľudu, ale preto, že je tu obrovské množstvo finančných prostriedkov, ktoré je potrebné minúť a zrejme nemalú časť z nich je potrebné rozkradnúť. Však odkiaľ by mali tie vily, drahé autá a vôbec také veľké majetky. Takže nás voličov majú, ako povedal v Gorile Haščák za jedno veľké ho.no! No a my im to trpíme.

 

Nezdá sa Vám, že od kúpy mnohých mienkotvorných médií rôznymi finančníkmi a najmä od kúpy význammného portálu ZOZNAM (viď. niekoľkomiliónová Stromčekova nejasná pôžička na kúpu portálu) a s ním súvisiacich médií, sa čoraz menej píše o kauzách a prešľapoch našich vedúcich politikov a podnikateľov?- Je tu ďalšia skutočnosť a to, že čoraz častejšie sa dozviete nové informácie len na portáloch, ktoré sú v poslednej dobe označované ako konšpiratívne – napr. “Hlavné správy”. Tie informujú pomerne komplexne a promtne, pričom ostatné portály tieto informácie zverejňujú značne oneskorene, keď už nemajú inú možnosť, nakoľko daných informácií je už plný web.- Bola vytvorená nielen obrovská štátna mašinéria, ale i mašinéria rôznych finančných magnátov, ktorá si uzurpuje právo na to, aby určovala, ktorý web je konšpiračný a ktorý nie. Pritom v mnohých prípadoch je to presne naopak.- Je tu veľký tlak na prekrúcanie pravdy a ovplyvňovanie verejnosti vo všetkých oblastiach.

 

 

Vyhlásenie:

Tento článok vyjadruje len názory autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase,  z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje žiadne tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadny štát, politika, žiadnu, konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.