Pracujem z domu, takže von moc nechodím. Šťastie, že mám doma fitko, kde sa trochu ponaťahujem. To však nie je dôvod prečo som sa rozhodol písať tento článok.
Denné počúvame v médiách výzvy, aby ľudia nosili rúška, aby sme ich k tomu viedli, aby sme boli disciplinovaní, zodpovední, …… nakoľko situácia v nás je jednou z najhorších v rámci celej EÚ.
Dnes som musel ísť k lekárovi. Cesta tam v pohode. Keď som sa vracal išiel som okolo skupinky cca 5 osôb ktoré sa sporili, nakoľko niekto z nich napomenul iného, že prečo chodí vonku bez rúška a tomu sa to nepáčilo a tak vznikla hádka.
Zaujalo ma to a tak som začal po ceste domov počítať osoby, ktoré evidentne nemali na tvári, či zo sebou žiadne rúško, či respirátor (ospravedlňujem sa, ak počty nebudú úplne presné, ne nešlo o štátnicu, ale len kratochvíľu 🙂) .
Za tú chvíľu pešej chôdze som napočítal celkom 143 osôb z ktorých 39 nemalo žiadnu ochranu dýchacích ciest ! V prevažnej miere to boli mladí ľudia vo veku tak od 18 do 40 rokov. Vykračovali si sebavedome a nič ich netrápilo. Zrejme si mysleli, že oni sú imúnni. No možno, ale na druhých slabších rozhodne nebrali ohľad. Bol som z toho značne prekvapený. Nerozumel som, že i v takejto situácii sa nájde skutočne nezanedbateľné množstvo osôb, ktoré nielenže nerešpektujú nariadenia, ale hlavne svojím benevolentným prístupom sa takto bezohľadne správajú k ostatným. A verím, že ak by im niekto v dobrom úmysle niečo povedal, strhla by sa taká hádka, akú som opísal na začiatku. Musím skonštatovať, že tento systém spravil z ľudí bezohľadných supov, ktorí si idú bezohľadne len za svojím cieľom. Sťažujeme sa, že tento rok zomrelo na Slovensku viac ľudí, ako tomu bolo počas 2. svetovej vojny a to je už čo povedať. Nemocnice sú preplnené, zdravotníci vysilení a vláda je nielen nekompetentná, ale blbne a háda sa, ako malé deti. Kde to všetko smeruje?
Keď sa vrátim k tým osobám bez rúšok. V televízii počujeme, že polícia kontroluje a robí čo môže. No tak ja som počas cesty k lekárovi ale i od lekára nestretol ani jedného policajta, či policajné auto a to ako zo štátnej, či mestskej polície. Možno by som stretol skôr mimozemšťana.
Viem, že ľudia majú už dosť tých obmedzení, príkazov, zákazov zo strany vlády, najmä keď vidia, že mnohí členovia vlády si sami z toho robia „dobrý deň“ (napr. cesty podpredsedu vlády Hollého do Anglicka, nenosenie rúšok niektorými členmi vlády, či rôznych komisií, ….). Ale ja napriek tomu by sme si mali uvedomiť, že ak ochorieme mi, či niekto z našich blízkych, nebudeme mať v nemocnici starostlivosť na takej úrovni , ako keby sme boli členmi vlády, či poslanci. Tí sa báť nemusia. Ak nás vôbec do nemocnice zoberú asi na nás z dôvodu preťaženosti moc času nebudú mať. Nie sme totiž Borisko, aby nám nosili čaj na izbu a potom sa na zdravotníkov ešte sťažovali.
Vrátim sa ale späť. Lekárka mi kázala tak o hodinu si ísť vyzdvihnúť lieky. Keď som šiel do lekárne, začal som si ako osoba, ktorá nebola už dlhšiu dobu vonku všímaj aj iné veci. Počul som, že reštaurácie a puby maljú byť zatvorené. Po ceste do lekárne som mal 8 pubov. Cestu z lekárne som zvolil inou trasou, kde som narátal 4 puby. Celkom som teda šiel okolo 12 pubov. Celkom 10 z nich malo dvere a okná dôsledne oblepené fóliou, pričom do dvoch z nich suverénne prišli automobilmi 5 návštevníci a jeden odchádzal. To všetko len za chvíľu, čo som prechádzal po ulici. Z toho usudzujem, že puby boli pre svoju klientelu predsa len otvorené.
Aké sú to „prísne“ opatrenia o ktorých hovoríme v televízii. Aké sú to kontroly zo strany polície, zo strany miest, keď sa o takomto stave vie a je nielenže tolerovaný, ale skoro by sa dalo povedať podporovaný? Čo potom chceme, keď nerešpektujeme základné opatrenia. Na čo sa potom sťažujeme?
Keďže som teraz, ako mnohí viac doma, tak mi ostáva aj viac času brázdiť na webe, či YT. Je tomu len zopár dní keď som počul jedného známeho staršieho politológa, ktorého si občas rád vypočujem. Prepáčte, že konkrétizovať nebudem, nakoľko to nepovažujem za vhodné, no ak to bude čítať, tak sa spozná. Začal zverejňovať krátke videá ktoré zrejme dáva počas svojich večerných ciest automobilom formou svojho dialógu priamym vysielaním na YT. Aj keď s mnohými jeho názormi súhlasím, ale nepáči sa mi jeho bohorovnosť a mudrovanie, ktorá rozhodne nie je dobrým príkladom pre počúvajúcich – a pár tisíc ich má. Nebude to presne citované, ale jedno z takýchto vysielaní začal s tým, že je večer, riadi svoje motorové vozidlo a vracia sa do Bratislavy. Vodičák má už zo 40 rokov a nevie, či je za volantom možné fajčiť, to ho však až tak nezaujíma, nakoľko vždy fajčieval za volantom počas jazdy a nič na tom nemieni meniť a ak ho počúvajú nejakí „BONZÁCI“ tak nech ho nabonzujú. No tak, od vysokoškolsky vzdelaného človeka, ktorý vystupuje v médiách, by som takéto primitívne a bohurovné vyjadrovanie rozhodne nečakal. Aj to je príznakom toho, že niečo nie je v poriadku. Takýmto vyjadrovaním a správaním chceme dávať príklad mladším? Potom sa nečudujme, že ľudia a to nielen mladí nerešpektujú zákony a nariadenia. Však prečo aj, keď sa ľudia, ktorí by mali ísť príkladom správajú takto. Keď menovanému politológovi nevadí, že môže spôsobiť haváriu a zmrzačiť sa, mal by si aspoň uvedomiť, že nemusí zmrzačiť iných, ktorí o to isto nestoja. Fajčenie, telefonovanie a vykonávanie iných činností počas jazdy je jednou z pomerne častých príčin dopravných nehôd.
Sloboda jedinca je okrem zdravia jednou z najdôležitejších vecí, ktoré máme. So slobodou však ide ruka v ruke aj zodpovednosť, teda aspoň by mala. Z nej však vyplývajú aj rôzne povinnosti a to či sa nám to už páči, alebo nie. V danej dobe to okrem iného znamená dodržiavať rôzne protipandemické nariadenia a opatrenia. Viem, že to nie je nič príjemné, ale iného východiska zrejme niet.
Ešte by som sa predsa len rád zmienil o jednej citlivej a nie práve príjemnej téme. No nechcem sa jej vyhýbať len preto a nesie riziky problémov a nepochopenia. V poslednej dobe niektorí novinári s radosťou píšu články s veľkými titulkami ako „ROZŠIRUJE SA BONZÁCTVO“ ….. a podobne. Tak tomu skutočne nerozumiem.
Ak budeme ľudí, ktorí sa snažia mnohokrát za cenu rizika, svojho ohrozenia, či znevýhodnenia a nepochopenia zo strany ich okolia hanlivo označovať za „BONZÁKOV“, kde sa táto spoločnosť dostane. Potom sa nečudujme, že na ulici, či v mestskej doprave (posledne v Bratislave) napadne skupina agresívnych mladíkov, starších manželov (či iné osoby), bijú ich a nik z okolosediacich sa ich nezastane, dokonca ani nič nepovie. Potom sa nečudujeme, že na zemi leží zranená osoba a každý ju obchádza a nik jej nepomôže ani pomoc neprivolá. Potom sa nečudujme, že sa bojíme večer vyjsť von. Potom sa nečudujme, že nás okradnú a nielenže nám nik nepomôže, ale zlodej s úsmevom odkráča. Potom sa nečudujme, že škole je šikana. A tak by som mohol pokračovať.
Je to všetko v nás a je to všetko na nás.
Vyhlásenie:
Tento článok vyjadruje len názory autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase, z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje žiadne tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadny štát, politika, žiadnu, konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.