Elitárstvo na náš úkor a z našich peňazí – papalašizmus najvyššieho stupňa.

Je to jeden veľký hnus, kde táto „vzdelaná“ a arogantná vláda tlačí celú spoločnosť!

Zároveň sa svoje postavenie  snaží zabezpečiť aj do budúcna prostredníctvom svojich detí a to jednoznačným budovaním „ELITÁRSTVA“ a to ešte, aby toho nebolo málo, zneužíva k tomu finančné prostriedky nás všetkých! Je to veľká drzosť a nehoráznosť!

Najskôr v stručnosti, čo to ELITÁRSTVO je a ako ho chápať. Elitárstvo je vyvyšovanie sa časti spoločnosti (ktorá sa chápe ako ELITA) nad ostatnými členmi spoločnosti. Následne je zvyšok spoločnosti chápaný, ako plebs (spodina, prostý ľud, ….), ktorý má slúžiť ELITÁM, k ich obohacovaniu, spokojnému a bezstarostnému životu ich, ich rodín a priateľov. Elitárstvo, ako také, by malo byť v každej spoločnosti potierané a to nielen pre jeho povýšenecké a nadradené vystupovanie, ale hlavne pre jeho zneužívanie väčšiny spoločnosti. Jeho základy sa začali budovať hneď po prevrate v roku 1989 za Mečiara a pokračovalo sa v ňom počas ostatných vlád až po Fica a jeho kategóriu „NAŠICH ĽUDÍ„. Teraz by to malo oficiálne byť zavŕšené vybudovaním škôlky a školy pre deti vládnych činiteľov.

A teraz poďme k meritu veci. Pred pár dňami sme sa dozvedeli, že štát chce v priestoroch Karáčoniho paláca v Bratislave vybudovať „škôlku“ spojenú so „školou“. Má byť určená pre deti rodičov, ktorí sú zamestnancami Úradu vlády SR, Prezidentského paláca, ministerstiev financií, dopravy i zahraničných vecí a tiež Národnej banky Slovenska.

Nebudem sa zmieňovať o „luxusnom“ sídle škôlky a školy. Nebudem sa zmieňovať ani o tom, že s najväčšou pravdepodobnosťou tam budú s porovnaním s ostatnými škôlkami a školami uplatňované pre jej návštevníkov mnohé benefity, o ktorých sa bude môcť ostatným len snívať (čo však na verejnosť zrejme neprenikne).

Skôr ma zarazilo, čo sa tým vlastne docieli a aké následky to bude s najväčšou pravdepodobnosťou mať. Podľa môjho názoru je cieľom sústrediť deti „vyvolených“ do jednej škôlky a školy, aby vyrastali spolu a dobre sa poznali. Tým vzniknú od mladosti medzi týmito deťmi už od škôlky pevné väzby a priateľské putá, ktoré budú v budúcnosti aj náležite využívať.

Po absolvovaní stredných a vysokých škôl si budú hľadať svoje miesta v spoločnosti. Niektorým sa o ne postarajú rodičia, iní sa možno presadia sami. Jedni obsadia miesta v štátnej správe, iný v miestnej samospráve, či v súkromnom sektore.

A tu práva nastáva doba, kedy táto elitná skupina, ktorá má pevné priateľské putá z mladosti ich začne na úkor ostatných členov spoločnosti aj naplno využívať a bude to zrejme vyzerať asi nejako takto:

• „Jožo“ je podnikateľ v súkromnom sektore. Firma nič moc, no chce zarábať. Tu si spomenie na „Petra“ s ktorým chodil do „škôlky“, či „školy“ a o ktorom vie, že robí niekde na ministerstve. Pôjdu spolu na kávičku, kde sa „Jožo“ dozvie, že ministerstvo chce nakupovať „školské potreby“ v hodnote 100 miliónov €, pričom je potrebné splniť také a také podmienky. Zistia, že požadované školské potreby by sa dali kúpiť za len za 50 miliónov a zvyšných 50 miliónov bude „Jožov“ zisk. A keďže sa dobre poznajú a nemusia sa báť otvorene hovoriť dohodnú sa, že zo zisku 50 miliónov, bude 5 miliónov pre „Petra“, nakoľko tento obchod podporí na ministerstve.
• Keď budú ďalej obchod pripravovať, zistia, že ho musí podporiť aj útvar „Hodnota za peniaze“, čo je problém, nakoľko za bežných okolností by to neodobril. Tu si spomenú, že jeho riaditeľom je predsa „Ivan“, ktorý chodil do vedľajšej triedy. Už je rozhodnuté, navštívia Ivana a on ich ubezpečí, že za ďalších 5 miliónov to bude „OK“.
• Keď si to  zrekapitulujú zistia, že všetko je už vyriešené. Posledným problémom je už len obísť, alebo mierne povedané „usmerniť“ verejné obstarávanie. Tu si „Ivan“ spomenie na svojho spolužiaka  „Jaro“ s ktorým chodil do „elitnej“ škôlky pre deti štátnych zamestnancov a s  ktorým aj neskôr hrával futbal a ktorý zhodou okolností pracuje na Úrade pre verejné obstarávanie. Zbehnú na obed a prisľúbia mu „vývar“ 5 miliónov, po čom ich „Jaro“ ubezpečí, že nevidí žiadny problém, aby bol daný obchod úspešne zrealizovaný.
• Následne si podnikateľ „Jožo“ vykoná sumarizáciu pripraveného obchodu a zistí, že z pôvodných 50 miliónov jeho zisku, dá :
  • 5 miliónov „Petrovi“ z ministerstva.
  • 5 milónov „Ivanovi“ z útvaru „Hodnota za peniaze“.
  • 5 miliónov „Jarovi“ z Úradu pre verejné obstarávanie.
  • Takže jeho čistý zisk je 35 miliónov a to bez akéhokoľvek rizika a námahy. Samozrejme, že štát tým prišiel o 50 miliónov, ktoré mohli byť využité na iné účely (nemocnice, školy, mladé rodiny, dôchodcovia, …..). No ale to už nebude nikoho zaujímať. Tak nejako s najväčšou pravdepodobnosťou budú prebiehať obchody našej novobudovanej mladej „ELITY“, k čomu významnou mierov prispeje práve vybudovanie ohlásenej „Spojenej školy novej generácie“ o ktorej vybudovaní sme boli nedávno informovaný.
• Alebo chceme mať podmienky k vzniku ďalších Bodorov, ktorí budú riadiť Gašparov (políciu), policajtov, prokurátorov či sudcov, na ktorých sa nebude dať spoľahnúť?
• Chceme vytvárať podmienky, aby celebritami boli i naďalej osoby typu Kočner, Jankovská, Bašternák, ….. . ?
• Príkladov je mnoho a myslím si, že ich nie je potrebné zvlášť rozpisovať.

A aby toho nebolo málo, ešte nám s pompéznosťou oznámia, že na vybudovanie tejto „elitárskej“ Spojenej školy novej generácie budú použité financie z „Plánu obnovy“. Má to navodiť dojem, že občanov, teda nás to nebude nič stáť, nakoľko to nebudú peniaze z našich daní. No vážení, to vôbec nie je pravda. Peniaze, ktoré máme dostať v rámci tzv. Plánu obnovy, sú naše peniaze a nie peniaze nejakej „elity“. Ich použitie mohlo ísť na vybudovanie obecne všeobecno prospešných vecí a nie vecí úzkej elity.

Podľa môjho názoru tento postup je čistý papalašizmus, ktorý by mali občania tejto krajiny jednoznačne odmietnuť.

Vyhlásenie:

Tento článok vyjadruje len názory autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase,  z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje žiadne tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadny štát, politika, žiadnu, konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.