Ako každú sobotu sme sa stretli viacerí chalupári pri ohníku a preberali čo nového v rodinách, v práci, či v našom štáte ….. et cetera. Nečakane v téme dominoval aktuálny rozsudok, ktorým bola pre korupciu odsúdená emeritná sudkyňa Urbanová, ktorej sa dopustila ešte ako aktívne sudkyňa.
Jednoznačne sme sa zhodli, že to čo sa robí v tomto štáte už nemá obdobu a nápravu nie je možné dosiahnuť bez toho, aby sme ako štát niečo nespravili so sudcovským stavom ako takým.
Po prevrate v roku 1989 si sudcovia (v istom období, za výdatnej podpory Harabina) vybudovali svoju totálnu nedotknuteľnosť a pozíciu „nadľudí“. Vo veľkom zneužívali zákon a stali sa nepotrestateľní. Ak náhodou už nebolo inej možnosti, tak vyviazli so smiešnym trestom, len aby sa nepovedalo. Tento stav trvá už vyše „30 rokov“ a nezdá sa, že by sa malo niečo zmeniť. Naopak problémy so sudcami sú stále vypuklejšie.
Utvrdzuje nás v tom aj posledný prípad už spomínanej sudkyne Urbanovej, ktorá za prekázanú korupciu dostala „podmienečný trest“ so skúšobnou dobou na 3 roky – čo je výsmechom všetkým občanom nášho štátu!
To je skutočne napľutie spravodlivosti do očí!
Sudcovia majú pritom jedny z najvyšších platov v našej spoločnosti, čo je zdôvodňované tým, že musia byť finančne nezávislí, nemôžu podnikať. Neúmerná výška ich platov je zdôvodňovaná aj tým, že musia odolať pokušeniu si inak privyrábať, či brať úplatky čo, ako vidíme nielen u Urbanovej ale i viacerých iných sudcov, ktorým bolo prijímanie úplatkov dokázané – rozhodne neplatí. Pri nich skôr platí „malá kopa si pýta viac„! Ak si sudcovia túto svoju výhodu nevážia, malo by sa siahnuť nielen na ich platy, ale hlavne prijať zákon ,v ktorom bude pri dokázaní korupcie, či inom závažnom porušení zákona byť sudca „VŽDY“ zbavený talára a odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Nezabudnime, že sudcovia majú aj istotu doživotného zamestnania a výkonu svojej funkcie a to nehovorím o množstve iných výhod.
Postavenie sudcu nespochybňujem, avšak úmerne tomuto postaveniu a moci, ktorá z neho vyplýva by mali takéto funkcie zastávať skutočne len bezúhonní ľudia a v prípade, že sa svojej bezúhonnosti na základe vlastného rozhodnutia vzdajú, tresty by mali byť „exemplárne“, bez možnosti udeľovania podmienečných odsúdení, spojené so stratou funkcie sudcu.
Je však naprosto zrejmé, že mnohí sudcovia nie sú bezúhonní a zastávať svoju funkciu si nezaslúžia. Sudcovský stav je prerastený korupčným plevelom a reči o ojedinelom zlyhaní jednotlivca nie sú len zastieraním skutočnosti. Je úplne jasné, že sudcovský stav sa za pretrvávania ich postavenia tak, ako je definované v súčasnosti sám neočistí a nepomôže tomu ani sudcovská rada, ktorá v podstate nič nerobí a ak niečo rieši, tak len vtedy, ako už nemá východisko, pritom jej riešenia sú ani ryba ani rak.
Veľa sa hovorilo o odoberaní dôchodkov príslušníkom bývalej štátnej bezpečnosti. Čo tak odobrať aj dôchodky sudcom a prokurátorom, ktorí súdili za socializmu? Nie bezpečnosť, ale oni posielali ľudí do nápravno-východných zariadení. A že postupovali podľa vtedy platných zákonov? No to postupovala aj bezpečnosť. Aký je v tom rozdiel?
Týmto smerom som však nechcel ísť. Pôvodne som chcel povedať, že ak sa sudcovi dokáže závažné porušenie zákona napr. úplatkárstvo, tak by mal byť nielen nepodmienečne odsúdený + zbavený funkcie sudcu + zobrať mu dôchodok (a ak na ňom ešte nie je, tak mu za už odrobené roky priznať len zákonom stanovené dôchodkové minimum) !
Verím, že pri takýchto opatreniach by bolo korupcie medzi sudcami podstatne menej, lebo každý by si dal na misku váh, či sa mu oplatí nastúpiť do väzenia + prísť o funkciu sudcu + prísť o „vysoký“ dôchodok.
To by však niekto skutočne musel chcieť tento stav napraviť. Sudcovia to však rozhodne nebudú. Tým takýto stav vyhovuje!
Zdroj:
Vyhlásenie:
Tento článok vyjadruje len názory autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase, z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje žiadne tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadny štát, politika, žiadnu, konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.