V podstate celý svet sledoval rozlúčku s britskou kráľovnou Alžbetou II. Z viacerých smerov išlo o významnú udalosť, ktorej organizácii sa venovalo po mnoho dní tisíce ľudí. Vždy pozorný britský protokol sa teraz musel činiť ešte viac, aby všetko bolo bez najmenšej chybičky.
Z tohto pohľadu veľmi úsmevne zapôsobilo označenie partnera našej prezidentky Juraja Rizmana, ktorý tam mimochodom nemal čo robiť, za „Prezidenta Slovenskej republiky“.
No poopravím sa, nebolo to „úsmevné“, ale skôr tragikomické! Tragikomické z viacerých dôvodov, no hlavne preto, že Británia (tak, ako USA), ako jeden z našich popredných vzorov, ktorým sa tak tlačíme do určitých častí tela až je to nepríjemné, nevie ako sa ukázalo o nás nič! A to si zoberme, že Británia bola s nami donedávna spolu v EÚ, takže jej diplomati a protokolárni pracovníci by o nás mali vedieť úplne všetko!!! A keď nie všetko, tak aspoň to, kto je u nás prezident, teda osoba, ktorá ich tak veľmi (vrátane USA) podporuje.
Keby sa to stalo napríklad niektorému z kmeňových náčelníkov z Burundi, ktorí dnes náčelníkmi sú a zajtra už nemusia byť, tak by sa to pochopiť dalo, ale v prípade štátu s ktorým bola Británia donedávna spolu členskou krajinou EÚ, to pochopiteľné nie je. Okrem toho tých štátov je len 27, takže by to až také náročné nemalo byť. Všetkých ostatných predstaviteľov krajín EÚ menších od Slovenska uviedli správne. No prečo asi.
Darmo sa to Čapútová snažila na sociálnych sieťach a v médiáchach prekryť žartom, fakt ostáva faktom. Británii sme ukradnutí!
Zrejme tak by nám pomáhala aj hájiť naše záujmy, ak by sme to od nej potrebovali. Vidíme, že sa na ňu môžeme skutočne spoľahnúť. Však skúsenosti s Mníchovom máme.
Štáty ktorým sa stále tlačíme do určitých častí tela, ako napr. USA, či Británia nás majú na háku! Teraz sme boli toho svedkom v priamom prenose. Nevedia o nás nič a sme im ukradnutí! Poznajú nás len keď je potrebné presadzovať ich záujmy, povoliť nejaké prelety vojenských lietadiel, či zriaďovať cudzíe vojenské základne na našom území.
Teraz trochu odbočím, ale ešte smutnejšie je, že na háku nás majú aj naši politici! Keď vidíme, čo sa u nás deje, tak si myslím, že to ďalší komentár nepotrebuje.
Som len zvedavý, kde to smeruje.
Quo vadis Slovensko?
ZdroJ:
Vyhlásenie:
Tento článok vyjadruje len názory autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase, z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje žiadne jednoznačné tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadny štát, politika, žiadnu, konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.
Som jednoznačne proti každej vojne. Vo vzťahu k vojne na Ukrajine, túto nepodporujem a ani neschvaľujem, pričom som si vedomí, že je porušením medzinárodného práva. Som proti vedomému šíreniu nepravdivých informácií.