Dnes som si v spravodajskej relácii vypočul, že rómske dievča vysúdilo 3000 €, ako kompenzáciu za to, že počas pandémie nemalo notebook a ani prístup na internet a tak sa nemohlo vzdelávať. Žalobu podala stará mama dievčatka a v danej kauze pojednával OS Prešov, ktorý v rozsudku rozhodol, že dievča (jej rodičia) dostane kompenzáciu už uvedených 3000 €.
Daná vec ma ani moc nezaujala, nakoľko každý má právo na vzdelanie a ak bolo dievčaťu bránené vo vzdelávaní, tak je celkom správne, že jej to bolo nejakým spôsobom kompenzované.
Spozornel som však, hneď po výrokoch starej mamy dieťaťa, keď sa na obrazovke objavil riaditeľ školy, do ktorej dievča malo chodiť a povedal niečo úplne iné, ako hovorila stará matka dieťaťa.
Osoba, ktorá sa k danej veci vyjadrovala za školu (tuším to bol ako som už spomenul riaditeľ) uviedla, že dievča mohlo v danej dobe chodiť riadne do školy tak, ako chodilo mnoho iných detí, no túto možnosť nevyužilo! (Stará mama na to uviedla, že ona ju do školy nepustila, lebo sa o ňu bála). Ďalej osoba zastupujúca školu uviedla, že keď dievča nechcelo chodiť do školy, tak sa mohlo vzdelávať aj prostredníctvom pracovných zošitov, či listov, ktoré dostávalo. Dievča však s týmito pracovnými zošitmi nepracovalo a neodovzdávalo ich k vyhodnoteniu.
No tak potom „pŕŕŕŕ“!
Ak malo dievča k dispozícii minimálne dve formy, ktorými sa mohlo vzdelávať a nevyužilo ani jednu, tak rozhodnutie o finančnej kompenzácii nepovažujem za správne a nepísal by som o ňom, ako o prelomovom, ale skôr, ako o negatívnom príklade a nesprávnom rozhodnutí. Pritom vôbec tu nejde o spomínanú finančnú čiastku, ale o to, že ak je tomu tak, zas sme zlým príkladom podporili zmýšľanie, že nie je potrebné si plniť svoje povinnosti (v danom prípade vyplývajúce z navštevovania školy) a naopak z danej situácie bezpracne ešte vyťažiť.
Ako potom chceme výchovou vštepovať mladým správne návyky? Učiť ich, že každý ma nielen svoje práva, ale i povinnosti! Potom sa nemôžeme čudovať, že niektoré skupiny ľudí stratili nielen záujem o prácu, ale i pracovné návyky.
Ešte možno by stálo za to spomenúť, že tento prípad môže vyvolať lavínu súdnych žalôb a nie som presvedčený, že oprávnených.
Záverom ešte uvediem, že v článku denníka Pravda, sa síce hovorí len o jednej forme vzdelávania a to distribúcii pracovných zošitov, no dievča nevyužilo ani tento spôsob.
Samozrejme môžem sa vyjadrovať len k skutočnostiam, ktoré sú mi známe a z nich sa mi daná vec javí tak, ako som napísal. Nemôžem však tvrdiť, že moje závery sú na 100% správne, nakoľko prípad môže mať aj iné aspekty, ktoré nepoznám.
Zdroj:
Vyhlásenie:
Tento článok vyjadruje len názory, či úvahy autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase, z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje z jeho strany žiadne neomylné tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadny štát, politika, žiadnu, konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.
Blog môže taktiež len zdieľať informácie o ktorých bloger nemá dôvod pochybovať, že nie sú pravdivé.
Taktiež som proti vedomému šíreniu nepravdivých informácií.
Som jednoznačne proti každej vojne. Vo vzťahu k vojne na Ukrajine, túto nepodporujem a ani neschvaľujem.