Dôchodky 200 € !

Vypočul som si jednu reláciu s Prof. Ing. Petrom Staněkom, CSc., v ktorej sa zmienil, že tisíce dôchodcov majú dôchodky okolo 200 – 280 €. Moc som tomu neveril, nakoľko z toho sa skutočne nedá žiť.

Spozornel som však, keď som počas tejto soboty a nedele v diskusných reláciách počul vyjadrenie niektorých našich súčasných politikov, ktorí v podstate tento fakt potvrdili, takže zrejme na tom niečo pravdy je.

No a po vzhliadnutí relácie „Rozhovory s Mimi Šramovou“ s podpredsedníčkou „Jednoty dôchodcov“ pani Pokornou, som už o danom údaji nepochyboval. So smútkom v duši som si prečítal text pod reportážou „Dôchodcovia mi volajú s plačom, že nechcú žiť“ (viď. obr. nižšie). No a aby toho nebolo málo, táto vláda po nástupe zmrazila ich dôchodky až do roku 2030.

Áno, sú aj dôchodcovia, ktorí majú dôchodky vyššie, či dostatočne vysoké, no tých nie je veľa. Keď sa hovorí o dôchodkoch tak naši politici ich skutočnú výšku väčšinou skrývajú za priemer a za ten sa dá skutočne schovať aj vtedy, keď 80% dôchodcov bude pre nízke príjmy hladovať, či zomierať.

Čo sme to za ľudí, keď naši rodičia a starí rodičia, ktorí nás vychovali a robili na nás, musia teraz na starosť takto živoriť. Čo sme to spravili s naším štátom? To si hovoríme ľudia? To hovoríme, že žijeme v sociálnom štáte?

Zdroj: YT – Rozhovory s Mimi Šramovou

Kde sme to dotiahli?

A to ešte idú naši politici vychvaľovať, kde sme to po prevrate dotiahli, teda akože samostatné Slovensko. No kde sme to dotiahli? Starí ľudia živoria, mladí si nezakladajú rodiny lebo sa boja, že by ich neuživili. Pôrodnosť je na minimách. Zdravotníctvo nemá lekárov a to už nielen špecialistov, ale i obvodných. Nie je výnimkou, že na vyšetrenie u špecialistu musíte čakať aj 6 mesiacov a to Ste radi, že sa tam dostanete.  A čo povedať na vyjadrenie lekára, ktorý si dovolí povedať, že ak pacient nemá peniaze „má smolu“. Nie je liekov! Školstvo? To sa topí dlhodobo v problémoch. Po cestách sa nedá jazdiť. Mosty sa rozpadajú, ich posledné údržby boli ešte za socializmu. Diaľnice a ich výstavba – to je jeden obrovský tunel. Železnice samá nehoda na trati. Životná úroveň obyvateľov raketovo klesá. Štát sa nenormálne zadlžuje. Politici sa vadia. Ani jednému nejde o ľudí, či štát. Každému z nich ide len o jeho koryto. A tak by som mohol pokračovať do rána.

K horšiemu sa však zmenila nielen mentalita a chovanie dospelých, ale i detí. Duševné zdravie populácie sa prudko zhoršuje, čo sa odráža aj v náraste samovrážd. Takmer denne čítame o vraždách a už nie je výnimkou ani to, že o vraždy sa pokúšajú aj školopovinné deti. Amerika sa pomaly, ale isto k nám tlačí! Dekadentné programy v TV typu FARMA, zanechávajú svoje stopy na obyvateľoch a mládeži.

Takže kde sme to dotaihli?

A čo robia naši čelní politickí predstavitelia?

Vysmiati si natriasajú prdele na nejakom Galavečere k 30. výročiu štátnosti! Však im je dobre. Pre nich je svet gombička. Oni sú zabezpečení a aj ich rodinní príslušníci. A samozrejme, každý má plno reči, čo sme všetko dokázali a že máme byť na to hrdí. Jediné čo ich zaujíma je NATO, vojenská pomoc Ukrajine a LGBTI.

Áno, 30. výročie štátnosti, by bolo dôvodom k oslave, avšak len vtedy, keby bolo čo oslavovať. Lenže tie rozkrádačky za Mečiara, Dzurindu, Fica a zrejme aj teraz za Hegera, ktoré po celých 30 rokov ničili a ničia tento štát nie sú dôvodom na oslavu. Dôvodom na oslavu nie sú ani tie premrhané príležitosti, ktoré keby sa boli využili v prospech štátu a jeho obyvateľov mohli zo Slovenska vytvoriť druhé Švajčiarsko – ako to v minulosti sľuboval ešte Mečiar. Na druhej strane zrejme svoj sľub aspoň z časti splnil, nakoľko pre politikov sa to Švajčiarsko vybudovalo a trvá dodnes. To je i dôvod, prečo sa tak vo svojich funkciách zubami nechtami držia.

Takže dôvod k natriasaniu zadkov tu skutočne z pohľadu občana nevidím.

Na na druhej strane, keď to zoberiem z ich pohľadu, tak „oni“ dôvod na oslavu majú – že sa im tak dobre darí. To že štátu a ľuďom nie, to ich nezaujíma.

Vrchol cynizmu!

V čase, keď Slovensko zápasí finančnými problémami a dôchodcovia doslova nemajú z čoho žiť začne denník Aktuality zbierku na kúpu bojového dronu pre Ukrajinu.

Čo keby miesto dronu, ktorý bude zabíjať, boli spravili zbierku pre choré dievčatko (reportáž v TV), ktoré zomrie, ak mu do 4 mesiacov nebude podaný liek, ktorý stojí 2 milióny a poisťovňa mu ho odmieta uhradiť?

Čo sme to za ľudia?

Vyhlásenie:

Tento článok vyjadruje len názory autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase,  z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje z jeho strany  žiadne neomylné tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadny štát, politika, žiadnu, konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.

Som jednoznačne proti každej vojne. Vo vzťahu k vojne na Ukrajine, túto nepodporujem a ani neschvaľujem, pričom som si vedomí, že je porušením medzinárodného práva. Taktiež som proti vedomému šíreniu nepravdivých informácií.