Kde to naša spoločnosť speje? Kde sme sa to prakticky 35 rokov od politického prevratu známeho ako „Sametová revolúcia“ dostali. Mladí opúšťajú štát, o starých nie je postarané, ľudia v aktívnom veku nie sú spokojní s príjmami, hospodárstvo upadá, zdravotníctvo kolabuje, spoločnosť je rozdelená, štát je neúmerne zadĺžený no a v  dôsledku stále sa zhoršujúcej medzinárodnej situácie hrozí vznik ďalšej svetovej vojny.

Ak je to tak, tak zrejme niečo robíme zle a nie a nie sa poučiť. Alebo to tým čo sú pri „vesle“ vyhovuje?

Jednou z dôležitých oblastí je slobodný prístup obyvateľstva k informáciám. Len na základe nich môžu byť obyvatelia dostatočne informovaní na základe čoho môžu robiť správne závery a prispôsobovať svoje konanie.

Žiaľ naša spoločnosť v tomto smere neposkytuje svojmu obyvateľstvu plnohodnotné a objektívny informácie. Nie každý či už z časového, majetkového, vekového, či iného dôvodu má možnosť od rána do večera surforať po webe a rôznych spravodajských kanáloch a tak je odkázaný len na večerné spravodajstvo odkiaľ čerpá gro svojich informácií. Spolieha pritom, že tie sú objektívne a komplexne informujú o tých najdôležitejších udalostiach, ktoré sa dejú vo svete, Európe, či v našom štáte. Žiaľ nič z toho sa mu nedostáva.

V našom televíznom spravodajstve a to je jedno či je to program STV1, JOJ, MARKÍZA, TA3, ….. sa mu takéhoto objektívneho a komplexného spravodajstva nedostáva. Dozvie sa ktorá celebrita kde prišla, aké mala šaty, kto ju sprevádzal a podobné nepodstatné veci, pritom vo svete či Európe sa denne deje množstvo vecí o ktorých by sme mali vedieť. No a keďže čas TV je potrebné vyplniť, dozvieme sa ešte ktorý športovec, bol s Tribulom, či Kubánim na nejakom kopci (prírodu som mal vždy rád, ale na to sú prírodopisné filmy, či reportáže). O tom, čo je pre nás však existenčne dôležité sa spravidla nedozvieme nič a ak náhodou tak nič objektívne a aktuálne. Všetko musí byť správne liberálne a progresivistické, prípadne v štýle „Green deal“, či LGBT.

V minulosti mali správy v TV jasnú štruktúru a to „Zahraničné“ spravodajstvo, „Domáce“ spravodajstvo a „Športové“ spravodajstvo. Je pravdou, že sme sa  z nich taktiež nič moc nedozvedeli, nakoľko boli viac menej len zo socialistických štátov, avšak aspoň tam netrepali také hlúposti, ako sú v správach teraz a nevymývali nám mozgy takými zvrátenosťami, ako je tomu teraz.

Potom sa nie čomu diviť, že ľudia sú „hladný“ po informáciách a to zvlášť v dnešnej napätej dobe. Tieto sú nútení si vyhľadávať na rôznych weboch, portáloch, či sociálnych sieťach, kde sa toho dozvedia za pár minút viac, ako za „mesiac“ v našom TV spravodajstve. No a potom sa môže stať aj to, že v niektorých prípadoch je časť ľudí ovplyvnená hoaxami a následne prijímajú informácie, ktoré nie sú pravdivé a ich závery a názory sú v dôsledku toho nesprávne. To však rozhodne nie je chyba tých ľudí, ale štátu, ktorý im nedal možnosť sledovať riadne objektívne a vyvážené spravodajstvo v jeho médiách.

No a to isté platí pre tzv. printové mienkotvorne médiá v našom štáte. Už dávno stratili veľkú sledovanosť, nakoľko každý vie, že sú o ničom a vlastnia, či ovplyvňujú ich rôzni zbohatlíci, či skupiny, ktoré v nich presadzujú svoje záujmy. Takže ich voľakedajšia hlavná úloha ľudí informovať a zabaviť je už dávno minulosťou. Teda ostala ešte tá funkcia zabaviť, ale tá je druhotná.

No a keď sa pozrieme na rôzne televízne programy typu „Ruža (neviem pre koho)“, „Výmena manželiek“, „Farma“, „Love (nejaký ostrov)“, „Bez servítky“, alebo tí čo varia a kričia po sebe ako šialení …… , tak to je vyslovene HNUS! Taký obraz dekadencie, hnusu, neslušnosti, tak to sa nájde málokde. Smutné je, že aj takéto nevkusné programy si našli svojich divákov a to dokonca aj medzi deťmi. Čudujeme sa potom ako sa správajú a čo z nich vychovávame? No nečudujme, je to obraz spoločnosti a štátu, ktorý to dopustil.

Kde sme sa to dostali a kam smerujeme?

Vedome vychovávame neinformovaných, či nedostatočne informovaných ľudí, aby sme ich mohli lepšie ovládať a manipulovať?

Vyhlásenie:
Tento článok vyjadruje len názory, či úvahy autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase, z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje z jeho strany žiadne neomylné tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadny štát, politika, žiadnu, konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.

Blog môže taktiež len zdieľať informácie o ktorých bloger nemá dôvod pochybovať, že nie sú pravdivé.

Som jednoznačne proti každej vojne. Vo vzťahu k vojne na Ukrajine, túto nepodporujem a ani neschvaľujem. 

Taktiež som proti vedomému šíreniu nepravdivých informácií.