Nemocnice, jedna z bolestí nášho zdravotníctva, ktorá sa týka prakticky každého z nás. Naše zdravotníctvo bolo totálne zničené ešte za obdobia ministrovania MUDr. Rudolfa Zajaca. Od danej doby jeho úroveň stále klesá a stáva sa stále menej a menej dostupné pre väčšinu verejnosti. Pamätám sa na hlasovania v parlamente, či vyjadrenia, že do zdravotníctva musíme zaviesť princípy komerčnosti, nakoľko zdravie je v podstate len TOVAR! Takéto názory môže hlásať len bezcitný netvor, ktorý sa snaží aj z ťažko chorého, či zomierajúceho vytĺcť len peniaze, nakoľko nič iného ho nezaujíma. Neberie ohľad na to, že aj ten ťažko chorý si celý život platil zdravotné poistenie a to aj v dobe keď bol zdravý.

V spravodajstve, či médiách počúvame takmer s periodickou presnosťou informácie, že nemocnice sú veľmi zadĺžené a štát ich musí obrovskými sumami oddlžovať (dofinancovávať), aby sa vyhli kolapsu a mohli plniť svoju úlohu.

Je zaujímavé, že najhoršie sú na tom vždy len štátne nemocnice, či nemocnice patriace VÚC. Prečo je tomu tak? Vysvetlenie je jednoduché, ale nikto z kompetentných to nechce vidieť. Položme si otázku, prečo to nechcú vidieť. Jediným vysvetlením je to, že od niekoho dostávajú usmernenia, že to tak má byť, alebo z toho niečo majú! Iné vysvetlenie podľa mňa neprichádza do úvahy. Nemocnice sú vedome ťahané do straty a tá strata tvorí prakticky bezpracný a bezstarostný zisk pre iné subjekty ktoré z toho ťažia.  Takýto systém vyciciavania nemocníc je cielene nastavený a musí ho vidieť každý normálne uvažujúci človek, pričom nemusí byť ani ekonóm, či iný znalec zdravotníctva. Prečo je tento systém naďalej podporovaný a kompetentný sa tvária, že nevedia prečo sú nemocnice v strate a len sa čudujú a čudujú. Všetko je to len divadlo, ktorým sa rozkrádajú, či zneužívajú finančné zdroje v zdravotníctve, aby sa takto obohacovali určení ľudia, či ich spoločnosti. Prečo je tomu tak? No myslím si, že to všetci kompetentní vedia, no vyhovuje im to! Predsa ruka ruku myje!

Uvediem príklad z 3 nemocníc, ktoré sú pravidelne vo vysokej strate. Tuším že minimálne jedna z nich patrí VUC.

• Začnem nemocničnou lekárňou

  • Každá nemocnica by mala mať vo svojom objekte lekáreň, nakoľko je tam predpoklad, že veľké množstvo pacientov si bude v danej lekárni na vypísané recepty vyzdvihovať predpísané lieky, čo je z ekonomického hľadiska pekne zisková činnosť a to bez potreby vynaložiť nejaké financie na reklamu, či inú obdobnú činnosť. Dalo by sa povedať, že je to slušný a stabilný príjem pre nemocnicu.

  • Ako potom chápať situáciu, keď nemocnica dobrovoľne zruší svoju lekáreň?

  • Ako rozumieť tomu, že nemocnica predá, či prenajme súkromnej spoločnosti časť svojho pozemku v svojom objekte na výstavbu „super modernej lekárne“, ktorá zobrala nemocnici zákazníkov?

  • Ako môže takto konať vedenie nemocnice, keď chce, aby nemocnica prosperovala? Kto dosadil takéto vedenie do čela nemocnice? Je takéto konanie normálne? Čudujeme sa preto, že nemocnica je v strate a treba do nej dávať ďalšie milióny na dofinancovanie? To nikto nevidí, alebo je mu to jedno, či je to nejaký politický príkaz, alebo z toho niekto niečo má, alebo ……?

• Dialýza

  • Žiaľ množstvo ľudí potrebuje dialýzu, bez ktorej by neprežilo. Niektorí raz za týždeň, iní dva krát, či 3 krát za týždeň.

  • V nemocnici ktorú popisujem, je dialýza využívaná pre veľké množstvo pacientov nepretržite počas celých 24 hodín.

  • Nachádza sa vo viacerých miestnostiach na pomerne veľkej ploche s drahými prístrojmi a pomerne veľkým počtom personálu.

  • Z ekonomického hľadiska Ide o mimoriadne ziskovú činnosť.

  • Ako je možné, že nemocnica umožnila súkromníkovi (ktorí tam robil primára), aby si celé toto ekonomicky mimoriadne ziskové oddelenie sprivatizoval? Ako je možné, že sa nemocnica dobrovoľne vzdala jedného mimoriadne výhodného zdroja príjmu, ktorý mohol úspešne pomáhať pri „nestratovej“ prevádzke nemocnice? To takto „odborne“ manažujú vedúci pracovníci nemocnicu? A potom sa divíme, že nemocnica je v strate?

• Jednodňová chirurgia

  • Jednodňová chirurgia je trhákom už viac rokov. Jej výhodou je, že pacient nie je dlhodobo hospitalizovaný a preto nie je potrebné, na neho vynakladať zvýšený finančné náklady.

  • Ako je možné, že keď prídete na ošetrenie do nemocnice, tak vás lekár vyšetrí a po vyšetrení Vám povie, že máte (napr.) roztrhnuté väzy v kolene a budete potrebovať operáciu. No a na operáciu máte prísť k nemu na „jeho súkromnú kliniku“, ktorá sa zaoberá práve takýmito prípadmi. No a zároveň Vám popíše výhody jednodňovej chirurgie.

  • No a takýmto spôsobom si (niektorí) lekári počas služby v nemocnici v podstate získavajú klientov pre svoje kliniky. Tým berú pacientov, u ktorých je možné spraviť pomerne jednoduchý zákrok v rámci jednodňovej chirurgie a dobrým finančným efektom pre nich.

  • Nemocnica takto prichádza o ľahký zdroj príjmu, ktorý jej potom chýba pri svojom financovaní.

  • Ako je možné, že lekári takto zneužívajú zdravotný systém v neprospech nemocnice v ktorej získavajú prax? Ako je možné že toto nemocnici nevadí. Ako je možné, že toto systém umožňuje?

  • No a nie sú to len kolená, lakte, členky, šľachy na prstoch, vyberanie stentov, ………, skrátka na všetkých drobných zákrokoch, ktoré sú však finančne zaujímavé.

  • Pokiaľ viem toto je veľmi rozšírené a deje sa to takmer všade pokiaľ ide o štátne, či VUC nemocnice. Viem to nielen zo svojej osobnej skúsenosti, ale i iných rodinných príslušníkov, ako i kamarátov.

• CT a neskôr Magnetická rezonancia, či rontgen

  • CT bolo v minulosti v závažnejších prípadoch veľmi požadované vyšetrenie. V súčasnosti sú však už modernejšie formy vyšetrenia.

  • No a hádajte, čo sa stalo? Pamätám si, že CT bolo obratom prenajaté súkromníkovi.

  • Takže CT vyšetrenie, ktoré často požadoval takmer každý odborný lekár a v danej dobe sa naň pre veľký záujem a nedostatok CT strojov muselo čakať, takže bolo zdrojom slušných finančných príjmov, bolo dané súkromníkovi.

  • Po pravde, ako je to dnes neviem, nakoľko od doby kedy som bol na CT už nejaký ten rok uplynul, ako to, že CT prístroje už nie sú tak výnimočné a rozšírili sa.

  • V počiatkoch bol prenajatý dokonca aj nemocničný rontgen (ako je to v súčasnosti neviem).

  • No a platí tu v podstate všetko to isté, čo som popísal už hore.

• Rehabilitácie

  • Niečo obdobné, ako bolo už popisované hore.

  • Po vyšetrení, prípadne počas liečby, je Vám doporučené súkromné rehabilitačné centrum, ktoré prevádzkuje buď daný lekár, jeho manželka, či iný niekoho priateľ.

• Iné

  • No a takto je to s viacerými činnosťam, ktoré takto oslabujú ekonomické financovanie nemocníc a ťahajú ich do straty.

Takže nerozumiem prečo sa kompetentní funkcionári čudujú, že sú štátne, či VUC nemocnice v strate. Dôvod musí vidieť a vedieť každý kto chce. Ten kto nechce sa tvári udivene. No a prečo je to tak? Vysvetlenie je jednoduché. Do vedenia nemocníc sú väčšinou nominovaní vedúci pracovníci v rámci rôznych politických nominácií a to je jedno, či sú schopní, alebo nie. No a tí majú potom rôzne záväzky, či už voči tým, čo ich nominovali, alebo svojim známym, či iným obdobným osobám. No a tieto osoby sú zas buď neschopné, alebo je ich jediným cieľom ťahať z nemocníc peniaze. Je to začarovaný kruh v ktorom ruka ruku myje. Na jeho roztrhnutie by bol potrebné skutočne svedomitého človeka, ktorý by však musel mať politickú podporu. Tej sa však nemôže dočkať, nakoľko chobotnica by musela ísť sama proti sebe, čo je nereálne. Preto počujeme len konštatovania, že štátne nemocnice a VUC nemocnice sú stále vo veľkých stratách, lebo tie straty sú zisky „našich ľudí“! No a to ešte nehovorím o rôznych nevýhodných zmluvách, ……. . Proste niekto má zdravotníctvo ako svoj silný zdroj príjmov.

No a čo bude pravdepodobne konečným cieľom? No predsa zoštátnenie nemocníc. Zaujímavé bude ak uvidíme, že tie isté nemocnice, ktoré boli desaťročia v strate začnú byť zrazu ziskové.

Je smutné, čo sa stalo s naším zdravotníctvom.

Vyhlásenie:
Tento článok vyjadruje len názory, či úvahy autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase, z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje z jeho strany žiadne neomylné tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadny štát, politika, žiadnu, konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.

Blog môže taktiež len zdieľať informácie o ktorých bloger nemá dôvod pochybovať, že sú pravdivé.

Som jednoznačne proti každej vojne. Vo vzťahu k vojne na Ukrajine, túto nepodporujem a ani neschvaľujem. 

Taktiež som proti vedomému šíreniu nepravdivých informácií.