Kto rozpútava vojny? Kto je agresor? Vyjadrenie USA senátora!

9. decembra 2024 15:07, Prečítané 5 583x, eduard, Nezaradené

Mrzí ma, že tento blog bol asi po 40 minutách adminom stiahnutý z titulky a to aj napriek tomu, že mal vysokú čítanosť! Pričom sú v ňom len odcitované fakty, ktoré predniesol bývalý USA senátor!

Dá sa povedať, že v poslednej dobe sa začínajú aj v mienkotvorných médiách aspoň „občas“ objavovať aspoň trochu objektívnejšie názory, ako tomu bolo doposiaľ. Sú to síce len prvé lastovičky, ale vďaka aj za to!

Veľmi ma prekvapil prejav známeho USA predstaviteľa plukovníka Richarda H. Blacky (bývalého senátora, náčelníka odboru armádneho trestného práva a bývalého hlavnýého vojenského poradcu) , ktorý jednoznačne verejne priznáva, že USA sú agresor s pôsobnosťou po celom svete, že rozpútavajú revolúcie a vojny a ak sa im to nepodarí, tak bombardujú. Takžtiež povedal, že Rusko a Čína nie sú nebezpečenstvom, ale ani agresorom.

Jeho vystúpenie je dosť dlhé a keďže v našich médiách si ho nemôžete pozrieť v zdrojoch prikladám link na video, kde si ho môžete pozrieť celé. V prípade, že by sa niekomu nepodarilo dané video „otvoriť a pozrieť“, prikladám prepis a zopár skenov z vystúpenia daného predstaviteľa a to bez môjho komentára.

V danom vystúpení je komplexne zhrnutá zahraničná politika USA, priamo americkým predstaviteľom (nie ruským), čo by malo otvoriť oči tým, ktorí slepo obhajujú politiku USA.

Prepis vystúpenia:

Dovoľte mi upozorniť na ilúziu o ruskej a čínskej agresii na celom svete.
Opakovane počúvame o tom, že každým dňom sa Rusko pokúsi ovládnuť svet, že Čína preberá vládu nad svetom …… . Že toto všetko robia.
Ak sa pozriete na počet zahraničných základní Spojených štátov a Veľkej Británie, máme okolo 900 zámorských vojenských základní, na ktorých máme v cudzích štátoch rozmiestnené jednotky.
Celkovo majú Rusi a Číňania spoločne okolo 35 takýchto základní.
Čína má len 5 základní v zahraničí, pre porovnanie s cca 900, ktoré majú USA a VB.
Vytvorili sme túto bizarnú ilúziu pretože „deep state“ – vojensko priemyselný komplex musí mať nepriateľov
A tak sme vytvorili ilúziu toho, že spoločne idú po nás. Že nepriateľ stojí na našom prahu.
A faktom ostáva, že Čína chce zarobiť peniaze. Chcú zarobiť peniaze.
Áno nová hodvábna cesta je veľmi dôležitá, ale majú inú paradigmu.
Našou paradignou je, že ideme do nejakého štátu, založíme tam mimovládne organizácie, prevezmeme vládu prostredníctvom prevratu, ak to nejde, tak to tam zbombardujeme.
A porovnajte to so zahraničnou politikou Číny ktorá je taká že: Niekam prídu, spolupracujú s miestnou vládou, neodsudzujú ich, robia náročné obchodné rozhodnutia, robia investície.
A myslím, že ľudia, ktorí porovnávajú vzorce zahraničnej pomoci USA a Číny, si hovoria, že ich pravdepodobnosť prežitia je oveľa vyššia, ak nasledujú Čínsky vzor.
Takže sa musíme zbaviť pocitu, že neustále musíme byť vo vojne s celým svetom.
Pozrime na seba. Od najbližšej hrozby nás delí 6 000 míľ oceánu, takže pravdepodobne máme menší dôvod byť militaristickí, než ostatné veľké štáty na svete.
Lenže naš rozpečet keď som naposledy pozeral bol veľký, ako ďalších 11 svetovo najväčších obranných rozpočtov dohromady.
Takže Ukrajine sme dali jediný šek, ktorý je tak veľký, ako celý ročný ruský vojenský rozpočet!
Musíme utiecť tej ilúzii, že po nás idú, pretože nejdú po nás a na ruskej a čínskej politike nie je nič agrasívne.
A jedinú agresiu predstavujú USA, Veľká Británia a štáty NATO.
Pozrel som sa na históriu konfliktov Ruskej federácie.
Je tam drobná vojna v Gruzínsku, je tam vojna v Sýrii, do ktorej sa zapojili až po 4 rokoch, čo tam boli prítomní teroristi. A potom na poslednú chvíľu súhlasili, prijať žiadosť Sýrie, pretože hrozilo, že ISIS a Al-Káida prevezmú moc v krajine.
Veľmi zdržanlivé, do istej miery obmedzené zapojenie do konfliktu v Sýrii.
A teraz máme situáciu na Ukrajine, ktorú môžeme porovnať v našej situácii keď sme bojovali niekoľko vojen proti Iraku, bojovali sme v Somálsku, bojovali sme v Bosne, bojovali sme v Haiti, v Kosove. Taktiež Afganistan, Jemen, Líbya, Uganda, Sýria.
Pravdepodobne som zabudol spomenúť pol tucta ďalších vojen, kde sme bojovali.
Bojujeme všade. Doslova máme vojakov, ktorí odišli do dôchodku po 30 rokoch aktívnej služby v americkej armáde a ktorí za ten čas neslúžili jeden jediný deň kedy by Spojené štáty nenapádali a neokupovali nejakú krajinu. Takže porovnajte to so situáciou s Ruskom a Čínou.
Kde Čína bojovala? Koho napadla? Mali len zopár hraničných sporov. Ale to je všetko.
Oni nenapádajú ľudí. My ich napádame.
Takže musíme opustiť túto ilúziu. Ak sa niekedy od tejto totálne falošnej ilúzie oslobodíme potom môžeme začať zrezávať náš vojenský rozpočet, svetové napätie by sa mohlo znížiť a mohli by sme sa vrátiť k výrobe telefónov, alebo hocičoho čím si zarábame. A mohli by sme mať pravú ekonomiku ktorá by nebola založená na zabíjaní ľudí a útočení na cudzie štáty.