Polícia, prokuratúra, súdy.

Čo sa to stalo s naším Slovenskom? Muselo to zájsť až tak ďaleko? Politické strany, ktoré nás majú zastupovať cez volených poslancov, nás v skutočnosti nezastupujú. Ťažia výhody len pre seba a svojich prisluhovačov.  Počujeme o predražených, či nekvalitných nákupoch v réžii štátu, ale ani to akoby nestačilo, nekorektne pristupujeme k čerpaniu eurofondov a ak ich nemajú dostať správni ľudia, tak ich radšej necháme prepadnúť. Diaľnice, ktoré  už mali byť hotové dlhé roky, nie sú stále dobudované, pričom sme za ne zaplatili v porovnaní s inými štátmi, podstatne viac finančných prostriedkov.  Nie je na zdravotníctvo, školstvo, starostlivosť o seniorov a tak by som mohol pokračovať ďalej a výpočet by pravdepodobne obsiahol všetky sféry spoločnosti.

Situáciu ešte viac umocňuje existencia rôznych vyvolených podnikateľských skupín, či takzvaných „našich ľudí“, ktorí nielenže boli, či sú nepotrestateľní, ale zarábajú, či zarábali značné finančné prostriedky na neserióznom jednaní, prípadne podvodoch (vratky DPH, neplatenie faktúr dodávateľom za vykonané práce, predražené nákupy, …..).

Čo spôsobilo tento stav? Nedalo sa tomu predísť?  Áno dalo. Keby si štát riadne a zodpovedne  plnil svoje základné funkcie tak, ako sa to od právneho štátu vyžaduje. Nebudem sa teraz rozpisovať o kultúrnej, sociálnej, či hospodárskej funkcii štátu. Spomeniem  hlavne jeho právnu a bezpečnostnú funkciu, čo sú podľa mňa funkcie, ktorých nedodržiavanie zo strany štátu viedlo k umožneniu súčasného stavu spoločnosti, v ktorej museli zbytočne zomrieť dvaja mladí ľudia (Janko a Martinka).

Tieto dve funkcie v našom štáte sa zabezpečujú hlavne prostredníctvom polície, prokuratúry a súdnictva, ktoré pri ich plnení mierne povedané, zlyhali na celej čiare.

Aby som sa neopakoval, k polícii sa vyjadrovať nebudem, nakoľko asi všetci, ktorí situáciu sledujú vedia, čo sa tam dialo a deje. Po takpovediac verejnosťou vynútenom úspechu pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnirovej, nasledoval nepochopiteľný krok v ktorom bol zohratý policajný tým, ktorý podľa medializovaných informácií nazhromaždil aj množstvo iných poznatkov a informácií smerujúcich k viacerým iným nezákonným činnostiam, rozpustený. Môžeme si len položiť otázku, komu takéto konanie prospelo.  Za všetko hovorí skutočnosť, že našej polícii dôveruje len približne 45% obyvateľov SR. (Zdroj, web: Pravda z 24.04.2019 „Len 45 percent Slovákov dôveruje podľa Eurobarometra slovenskej polícii“.)

O situácii na prokuratúre po medializovaných informáciách s bývalým generálnym prokurátorom D. Trnkom, odvolanom námestníkovi generálneho prokurátora R. Vanekom, či odstúpenom námestníkom generálneho prokurátora P. Šufliarskym, si nie je potrebné robiť ilúzie. A pritom prokuratúra je inštitúcia, ktorá by mala chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb, vrátane štátu. Či sa tak skutočne dialo a deje ponechám na posúdenie čitateľa. Veľavravná je však skutočnosť že najvyššie postavený špeciálny prokurátor, ktorý vyšetruje, či dozoruje najzávažnejšie skutky smerujúce k páchaniu trestnej činnosti dostal na verejnosti prezývku „pán 61 :0“, čo znamená, že zo 61 závažných prípadov, ktoré si pridelil, ponechal, či mu boli pridelené, nepodal ani v jednom z uvedených prípadov „obžalobu“. (Množstvo rôznych zdrojov, napr. web: Plus 7 dní, z 2.3.2019 „Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik musí vysvetľovať ďalšie prešľapy“.)

No a dostávame sa k nášmu slávnemu súdnictvu, o ktorom si len 28% Slovákov myslí, že je nezávislé. (Zdroj web: Hlavné správy z 18.10.2019 „Podľa Eurobarometra vo vnímaní nezávislosti súdov je Slovensko opäť na chvoste EU“.) Niet sa však čomu čudovať, nakoľko to, čo sme sa dozvedeli o činnosti bývalej štátnej tajomníčky MS SR pani M. Jankovskej sa takmer ani nedá uveriť. Ale tí, ktorí  si mali možnosť vypočuť jej arogantné  vystúpenie v televízii, kde veľmi oduševnene  a sugestívne niekoľkokrát zopakovala, že s osobou M. Kočnera sa nepozná, nikdy s ňou nebola a nikdy s ňou nekomunikovala, tomu uveria. Sprístupnením niektorých častí mobilnej komunikácie vykonávanej cez aplikáciu Threema,  sa verejnosť mohla dozvedieť, že kontakty s osobou M. Kočnera pani bývalá štátna tajomníčka M. Jankovská mala a boli veľmi aktívne. Následne boli publikované skutočnosti že, nebola v tom sama, nakoľko sudcov s toxickou komunikáciou s M. Kočnerom prostredníctvom mobilu, bolo viacero. Nebudem sa ďalej zaoberať rozpisovaním týchto skutočností, nakoľko sú dobre známe. Z tohto celého však vyplynulo, že časť sudcov asi žila v domnienke, že stoja nad zákonom, sú  nedotknuteľní, môžu si robiť čo chcú, pričom si mysleli, že v takto nadstavenom systéme sa ich konanie  neodváži nikto preverovať. Z toho asi vyvodzovali, že sú nepotrestateľní  a daný fakt začali zneužívať s cieľom svojho obohatenia a krivenia spravodlivosti.  Až smrť Jána a Martiny,  oprávnené rozhorčenie a následný tlak ľudí, prinútili políciu aktívne konať a objasniť túto vraždu.  Zároveň prostredníctvom aplikácie Threema v zabavenom mobile M. Kočnera sme sa z médií dozvedeli o dianí na niektorých našich súdoch a nemorálnom konaní  určitej skupiny sudcov, smerujúcom k zneužívaniu ich funkcie a pravdepodobne až k páchaniu vedomej trestnej činnosti. Aj keď ľudia v diskusiách na dané poukazovali, na súdoch po dlhú dobu akoby nastalo obdobie ticha.  Spočiatku nebola známa žiadna informácia, že by sa na súdoch danou problematikou niekto vážnejšie zaoberal a snažil sa sudcovský stav od  takýchto sudcov očistiť.  Skôr naopak predseda krajského súdu v Bratislave sa poponáhľal a podal na Súdnu radu podnet na zásah výkonnej moci do súdnej, kde namietal konanie polície, ktorá sudcom podozrivým z komunikácie s M. Kočnerom zobrala mobily. (Zdroj web: Denník N z 20.09.2019 „Šéf súdu sa sťažuje, ako polícia brala sudcom mobily“). Až na neutíchajúci tlak médií a verejnosti sa začala komunikáciou medzi sudcami a M.Kočnerom zaoberať „Súdna rada“.  Avšak informácie, ktoré spočiatku z jej jednaní prenikali na verejnosť vzbudzovali skôr dojem, že tu nie je skutočný záujem veci riešiť. Na verejnosť sa dostávali informácie, že sudcov, ktorí pri vynášaní rozsudkov nerozhodovali podľa práva, ale podľa pokynov bývalej štátnej tajomnícky M. Jankovskej, či poskytovali informácie M. Kočnerovi nie je možné zo strany súdnej rady disciplinárne  potrestať (napr. zbavením talára, t.j. podaním návrhu na odvolanie z funkcie  sudcu). Odvolávalo sa pritom na to, že prípady už vyšetruje polícia a ak by boli daní sudcovia nejako disciplinárne  postihnutí súdnou radou či disciplinárnymi senátmi, bolo by znemožnené, aby boli títo sudcovia  napr. trestné stíhaní  a to aj napriek tomu, ak by im bolo vyšetrovaním políciou dokázané porušenie zákona, či spáchanie trestného činu.  Pokiaľ viem, tento názor zastávala súdna rada dlhšiu dobu, čo pôsobilo skôr ako snaha o to, aby sudcovia, ktorí sa takto previnili, neboli vôbec potrestaní a na vec sa zabudlo. Až neskôr sa objavili zo strany niektorých sudcov nesmelé názory, že sudcov, ktorý sa takýmto závažným spôsobom spreneverili sudcovskej etike je možné predsa len disciplinárne potrestať (napr. dočasným pozastavením výkonu funkcie, alebo podaním návrhu na odvolanie z funkcie sudcu), pričom v prípade, že sa svojím nezákonným konaním dopustili aj trestného činu, môžu byť potrestaný aj trestnoprávne (napr. odsúdení súdom). Myslím si, že toto je správny názor a jedine jeho striktné a nekompromisné uplatnenie môže prispieť aspoň malým náznakom k tomu, že naše súdnictvo nie je úplne stratené. Avšak na to, aby sme videli skutočnú a úprimnú snahu situáciu riešiť a nie len nechať potichu vyšumieť, je to stále málo.

Objavilo sa zopár hlasov, že sudcovský stav je treba nechať a on sa dokáže sám očistiť a túto krízu prekoná. Osobne sa však stotožňujem s názorom, že to sám nedokáže a treba mu v tom pomôcť. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že súdna rada sa v dnešných dňoch  konečne trochu rozhýbala a údajne navrhuje niektorým ďalším sudcom trest zbavenia funkcie sudcu (Zdroj web: Denník N z 18.02.2020 „Minúta po minúte“).

Tak si počkáme a uvidíme, ako to dopadne. Bude však smutné, ak takýto ľudia budú po skončení funkcie výkonu sudcu pokračovať v právnej praxi napríklad, ako advokáti. Tým moc nevyriešime.

Rád by som sa však v tomto prípade, ešte vrátil k pôvodne šírenému tvrdeniu, ktoré spočívalo v tom, že previnilých sudcov ak porušili zákon,  nemôžu „zbaviť talára“ a súčasne s tým aj trestno-právne stíhať a odsúdiť za trestný čin (teda, ak im bude dokázané, že sa ho dopustili).  Na objasnenie uvediem stručný príklad.

Predstavme si vodiča nejakej spoločnosti, ktorý si na základe pracovnej zmluvy, kde má stanovené aj určité povinnosti, vykonáva  svoju prácu.  Ak takýto vodič, počas pracovnej doby keď riadil motorové vozidlo svojho zamestnávateľa pod  vplyvom alkoholu, spôsobí dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda a ťažké ublíženie na zdraví môže byť potrestaný v dvoch rovinách.

V prvej rovine ho môže disciplinárne potrestať zamestnávateľ napríklad za to, že porušil svoje pracovné povinnosti  a  jazdil počas pracovnej doby na služobnom motorovom vozidle pod vplyvom alkoholu. Tu si môže zamestnávateľ podľa závažnosti previnenia vodiča, vybrať z viacerých variant disciplinárneho trestu. Napríklad:

• Vodiča preradí na inú prácu (do skladu, či iné pracovisko).
• Alebo vodiča prepustí (rozviaže s ním pracovný pomer).

Aký trest zamestnávateľ zvolí, to záleží len na ňom podľa závažnosti prípadu.

Tým to ale nekončí. Vodič môže byť taktiež zároveň vyšetrovaný policajnými orgánmi napr. pre „Jazdu pod vplyvom alkoholu“, pre „Ublíženie na zdraví“, pre  „Spôsobenú škodu“,  ……. a iné. Ak sa mu skutok dokáže bude súdom odsúdený za spáchané trestné činy, napríklad k podmienečnému trestu odňatia slobody.

Takže, ako vidíme máme tu 2 tresty.  Jeden disciplinárny dal vodičovi zamestnávateľ pre porušenie pracovných povinností a druhý dal súd za spáchaný trestný čin. Zamestnávateľ riešil vodiča disciplinárne (napr. preradením, alebo prepustením) a súd trestno-právne (napr. odňatím slobody – väzením).

Záverom uvediem, že si vážim všetkých policajtov, prokurátorov a sudcov, ktorí si svoju náročnú prácu vykonávajú poctivo a zodpovedne.  Zaslúžia si naše sympatie, podporu a úctu. Držím im palce a želám, aby si dokázali udržať čistý štít a neskĺzli na šikmú plochu, ako sa to podarilo niektorým ich nečestným kolegom.

Vyhlásenie:

     Tento článok vyjadruje len názory autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase,  z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje žiadne tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadnu konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.