Práve počúvam volebné diskusie. Všade sa to hemží pojmami, ako napríklad: Sme na tom zo štátov EU najhoršie, pred nami je už len Bulharsko, predbehlo nás dokonca aj Rumunsko, ktoré bolo vždy ďaleko, ďaleko za nami. Sme veľmi zadĺžený, ak nechceme ísť gréckou cestou musíme škrtať, šetriť, …… . Skrátka nie je peňazí na nič a všetko sa rozpadá.

Toto počúvame už od politického prevratu v roku 1989, teda od doby, keby bolo ešte o každého postarané, každý mal prácu ktorá ho uživila, nepoznali sme žobrákov, nik nebol hladný,  mal byt, chodil na dovolenky ,bola riadna lekárska starostlivosť, kriminalita bolo v porovnaní so súčasnosťou minimálna a to už ani nehovorím o vraždách, či samovraždách zo zúfalstva. Mladší si to nepamätajú, nakoľko to nezažili, či boli ešte malý, takže vedia len to, čo je do nich hustené len v poslednej dobe. Na druhej strane perfektne ovládajú problematiku LGBTQ.

No ale späť k financiám a blahu obyvateľov tohto štátu. Ako som už napísal v štátnom rozpočte neboli financie pre ľudí hneď od revolúciu 1989. Mečiar nám hneď po zmene režimu v roku 1989 sľuboval, že Slovensko bude „druhé Švajčiarsko„, len si budeme musieť rok, či maximálne jedno volebné obdobie „utiahnuť opasky„! Ako pekne povedané.

Problém je však v tom, že tie opasky si uťahujeme od roku 1989 stále každý rok! Lena aby sme sa  nerozpolili. A výsledok? Nielen že krajina sa rozpadá  (trate, mosty, cesty, zdravotníctvo,  ….), ale ľudia sú stále chudobnejší a chudobnejší. Môžu si dopriať stále menej a menej. Do dôchodku sa ide stále neskôr. A tak by sa dalo pokračovať. Ak by to mali mať tak Švajčiari, nepochybujem, že svoju vládu hnali palicami preč.

Keď sa tak zamyslím, tak by som doterajším vládam krivdil. Je jeden ukazovateľ, ktorý dosť prudko rastie. To sa im musí uznať. Je to prudký nárast chudoby a na druhej strane tiež prudký nárast milionárov, či rôznych štátnych úradníkov, ktorí po odchode zo svojich funkcií záhadným spôsobom disponujú veľkými majetkami. Tieto ukazovatele plnili všetky doterajšie vlády skutočne vzorne.

Idú voľby a pýtam sa koho voliť. Jedni sa podľa mňa správali ako zlodeji, iní zas ako dementi, no a tí ďalší sú morálne úplná spodina. No a všetci zhodne prehlasujú, že voliť je potrebné ísť. Áno je potrebné, ale koho, keď nie je z čoho vybrať. Takto ideme k voľbám len, aby sme si mohli povedať, že sme boli voliť. No ale to nemá zmysel, ak tento marazmus bude stále pokračovať. Je až smiešne počúvať v besedách zástupcov hocktorej strany, nakoľko ich vyjadrenia sú v podstate rovnaké, piíjímajú túto výzvu, sú pripravení robiť v prospech ľudí, voliči rozhodnú, ale hlavne bijú sa vo svojich plamenných prejavoch každý za ľudí, ich práva a ekonomické zlepšenie obyvateľov. Až by si človek myslel, že keď sa tam dostanú to sa nám bude žiť. Ale my starší dobre vieme, že to bude úplne to isté, ak nie horšie, ako to bolo. Je jedno príslovie, že každé hrable hrabú len smerom k sebe. Hej, no keby to bolo s mierou, ale u nás nie, každý chce mať tie hrable a nahrabať si čo najväčšiu kopu. No a smutné je, že jedna kopa mu nestačí.

Pokiaľ sa nezavedie hmotná zodpovednosť a hlavne možnosť trestno-právneho postihu všetkých úradníkov a to od ministrov smerom dolu, pričom hlavnú zodpovednosť budú mať vždy ministri, tak sa tu nič nezmení.

Tento článok píšem „žiaľ“ na základe dlhoročných skúseností.

Vyhlásenie:
Tento článok vyjadruje len názory, či úvahy autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase, z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje z jeho strany žiadne neomylné tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadny štát, politika, žiadnu, konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.

Blog môže taktiež len zdieľať informácie o ktorých bloger nemá dôvod pochybovať, že nie sú pravdivé.

Som jednoznačne proti každej vojne. Vo vzťahu k vojne na Ukrajine, túto nepodporujem a ani neschvaľujem. 

Taktiež som proti vedomému šíreniu nepravdivých informácií.