Jednou z najdiskutovanejších tém na Slovensku, je v súčasnosti hackerský útok na kataster, ktorý ho dokázal totálne vyradiť z prevádzky. Pritom kataster je jedna z najdôležitejších databáz nášho štátu a to nielen z hľadiska vlastníctva, či daňového úradu, ale i  v náväznosti na mnohé iné databázy. Je dôležitý ako pre štát, tak i jeho občanov. Síce nás ubezpečujú, že dáta sú v bezpečí, no nevyzerá to moc presvedčivo a dôveryhodne.

Ako k tomu mohlo dôjsť? Odpoveď je jednoduchá a znie „nedostatočné zabezpečenie systému„!  Keď vieme odpoveď, tak sa musíme znovu pýtať „ako je možné, že systém bol zle zabezpečený„?

Odpoveď je na počudovanie jednoduchá, no  zrejme sa bude zle počúvať. Je to preto, že takmer vo všetkých štátnych inštitúciách je bordel. Používané sw sú nekvalitné, nekompletné a mnohokrát generáciu, či generácie za aktuálnym sw štandardom. To sa podpisuje aj na ich ochrane. To sa však netýka len sw, ale v podstate takmer všetkých nákupov realizovaných ministerstvami, teda nákupov z našich peňazí.

Zasa sa musíme spýtať, prečo je tomu tak? Odpoveď zas nie je zložitá a zas sa zle počúva. Zadávanie vývoja a výbery sw nie sú robené skutočnými odborníkmi a súťaže sú manipulované a predražované. Dôvodom je skutočnosť, že „niektorí vyššie postavení“ štátny úradníci potrebujú z každej zákazky tzv. „malú domov“ a na kvalite produktu v danom prípade sw im vôbec nezáleží. Tak sa dostávajú do štátu sw, ktoré sú nekvalitné, nie sú kompatibilné s inými a prácu skôr sťažujú, ako uľahčujú. Vrcholom je skutočnosť, keď štát zakúpi sw a nedokáže si ho sám spravovať, takže to musí zveriť jeho tvorcovi, či inej súkromnej organizácii, ktorej sa potom ročne platia nehorázne sumy za správu daného systému, teda systému, ktorý si mal štát spravovať „zdarma“ sám prostredníctvom svojich zamestnancov. Vrcholom je, keď si štát sw tvorený preň len prenajme a jeho tvorcovi platí mesačne vysoké poplatky. To už nie sú „malé domov“, ale „veľké“. Každý o tom vie, každý to vidí, ale nik s tým nič nerobí. Prečo? No preto, lebo to vysokým štátnym úradníkom vyhovuje, nakoľko je tu neustále žriedlo nadštandardných príjmov.

Takže, keď to zhrniem, prebieha to podľa mňa tak, že niekto si „nekoncepčne“ vymyslí, že jeho ministerstvo potrebuje nejaký sw (alebo iný tovar). Následne sa „určité osoby“ pozrú po svojich známych podnikateľoch, ktorí z nich to môže dodať, či sprostredkovať. Potom sa z nich vyberie ten ,ktorý vie, ako sa robí s „malou domov“ a cena sa poriadne nafúkne. To ani nehovorí o rôznych dodatočných navýšeniach. Výberové konanie sa vôbec nevyhlási, alebo sa vyhlási, no je to len formalita, nakoľko víťaz a podmienky dodania sú už dávno dohodnuté. No a aký je potom výsledok? Kupujeme veci, ktoré sú nefunkčné, ťažkopádne, zle koncipované, nekompatibilné s inými štátnymi systémami, prípadne pracujú, ale nie je to to pravé, čo by sme potrebovali. Nikoho nezaujíma, že je to zlé, hlavne, že bola slušná „malá domov“. Úradníci sú spokojní, no a občania? Ti sú už zvyknutí, že nič nepracuje tak ,ako má.

Potom sa len môžeme čudovať, že niekto má v garáži antikorovú podlahu, iný vlastní vysoké zahraničné kontá, ďalší si kupuje vo vychytených zahraničných destináciách vily,   …..  na ktoré by si z ich platu nikdy nezarobili.

Ale všetko je v poriadku. Tento systém tu bol počas všetkých vlád. To je jedno či to bola Dzurindova, Matovičova, či Ficova, alebo iná.

Čo z toho vyplýva? Je zrejmé, že tento systém, kedy nik nie je za nič zodpovedný, vyhovuje každej vláde a to je dôvod, prečo sa od prevratu v roku 1989 nezmenil. Viete je jedno také príslovie, ktoré to dokonale vystihuje „Vrana vrane oko nevykole“. Tým je povedané všetko. Viď. nižšie jedna krátka citácia z tlače:

• Jeden z mnohých prípadov: Citujem z článku denníka SME „Kauza mýtnik“: NAKA postupne zadržala takmer celé bývalé vedenie Finančnej správy. V raziách Mýtnik 1 až 3 figurujú obaja jej bývalí prezidenti, šéf kriminálneho úradu, generálny riaditeľ sekcie daní, šéf IT, šéfka obstarávania, ale aj dlhoročná šéfka právneho oddelenia, ktorá vo funkcii pôsobila aj v súčasnosti.  Obvinenia sa týkajú rokov 2014 až 2018, teda obdobia druhej a tretej vlády Smeru, počas ktorej Finančnej správe šéfovali František Imrecze a Lenka Wittenbergerová. Spornými sú miliónové zákazky pre firmu Allexis, za ktorou stojí podnikateľ Michal Suchoba, ale aj zmluva so spoločnosťou Alison Slovakia. (viď. Denník SME  „Kauza Mýtnik“ https://domov.sme.sk/t/8801/kauza-mytnik).

Nechápem ešte jednu vec. Načo máme na ministerstvách tie stovky rôznych referentov, vedúcich oddelení, odborov, tajomníkov, … . Títo ľudia v podstate vo väčšine prípadov nič nerobia. Teda presnejšie robia „zbytočnú“ robotu a aby mohli odôvodňovať svoju funkciu, len komplikujú jednoduché veci a tým komplikujú život obyčajným ľuďom a podnikateľom. To je však už iná téma.

Ako prípad nepotrebnosti, či neefektívneho využívania pracovníkov uvediem jeden z mnohých prípadov. Nie je tomu tak dávno, čo v médiách rezonoval prípad odmeny pre advokáta R.Bžána, ktorý mal za zastupovanie štátu na arbitrážnom súde vo Viedni získať od štátu odmenu vo výške 68 000 000 €. Áno ,čítate dobre ,68 miliónov €! Pokiaľ viem, tak každé ministerstvo má právny odbor, či oddelenie ,na ktorom zamestnáva dostatočný počet právnikov. Čo tam robia tí právnici, keď si nerobia svoju prácu a na súde nás má zastupovať súkromná právnická spoločnosť a to ešte za také peniaze?? Znovu sa pýtam, čo robia právnici na danom ministerstve? Sú tam len preto, aby brali plat a sedkali vo svojich mäkkých otočných stoličkách? Alebo sú tam platení preto, že sa predpokladá, že budú pre ministerstvo zabezpečovať právne služby? Ak to nerobia, tak načo sú tam a berú plat? No a argumentovať tým, že išlo o odbornú vec nie je náležité. Každá vec je svojím spôsobom odborná. Koniec koncov išlo o vec spadajúcu do kompetencie príslušného ministerstva, ktorá sa danou problematikou zaoberá. Možnosť prizvať si k časti obhajoby nejakého odborníka tomu rozumiem, ale celú obhajobu zveriť súkromnej spoločnosti, tak to je nepochopiteľné.

No ale to sme zasa odbehli. Vrátim sa teda k pôvodnej téme. Zabezpečenie napadnutých servrov s údajmi katastra bolo zrejme nedostatočné a to vrátane celého súboru opatrení zameraných na ochranu siete ,vrátane ich zálohovania na separované časti diskov.  Možno bolo nedostatočné práve preto, že ho „mohli“ robiť ľudia, ako  už bolo popisované hore. Napríklad firma ,ktorá danú prácu mohla dostať preto, že mohla byť v „priateľskom“ vzťahu z niekým vyššie postaveným z ministerstva.  Ak bola ochrana katastra zverená napríklad takým odborníkom, ako v minulosti na NBÚ, ktorých počítačovú sieť po celých 5 rokov chránilo heslo „nbusr123“, tak sa nie čomu čudovať.

Nakoľko však nie som odborníkom na danú problematiku a pomery v katastri na úseku zabezpečenia sw nepoznám, sú to len moje názory, ktoré nemám podložené konkrétnymi dôkazmi, ale vychádzam len z doterajšieho diania v našej spoločnosti.

Poznámka: V prípade záujmu si môžete prečítaj aj môj blog, ktorý bol aj napriek vysokej čítanosti po pár minutách stiahnutý z titulky do archívu. Blok nájdete tu!

Zdroj:

1. https://domov.sme.sk/t/8801/kauza-mytnik
2. https://plus7dni.pluska.sk/kauzy/advokat-zinkasuje-statu-odmenu-64-milionov-eur
3. https://www.cas.sk/clanok/179283/nbu-chranilo-jednoduche-heslo-nbusr123-fungovalo-asi-5-rokov/

Vyhlásenie:
Tento článok vyjadruje len názory, či úvahy autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase, z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje z jeho strany žiadne neomylné tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadny štát, politika, žiadnu, konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.

Blog môže taktiež len zdieľať informácie o ktorých bloger nemá dôvod pochybovať, že sú pravdivé.

Som jednoznačne proti každej vojne. Vo vzťahu k vojne na Ukrajine, túto nepodporujem a ani neschvaľujem. 

Taktiež som proti vedomému šíreniu nepravdivých informácií.

No a na záver, vtip je vtip a slúži na zasmiatie, či pre dobrú náladu, aj keď niekedy môže odrážať krutú pravdu.