Kde končia naše peniaze?

Kde končia peniaze nás všetkých, peniaze, ktoré štát vybral na daniach, ktoré majú byť investované späť na rozvoj tejto krajiny a zabezpečenie kvalitnejšej životnej úrovne našej spoločnosti?

Áno, sú arogantným spôsobom rozkrádané! Rozkrádané bez hanby tými, ktorí s nimi v našom mene disponujú a rozhodujú o ich používaní. Výdatne im v tom pomáhajú rôzni podnikatelia, či iné pofidérne osobnosti a indivíduá, pre ktoré sa v poslednej dobe vžilo výstižné pomenovanie „naši ľudia“.

Nie, že by sa nekradlo predtým, lebo každé hrable hrabú len k sebe, ale to čo sa dialo za Mečiara, pokračovalo za Dzurindu a úplnej dokonalosti dosiahlo za Fica je obludné. Celý systém bol a je tak neuveriteľne pokrivený, že normálne zmýšľajúci človek nepochopí, ako k tomu mohlo v demokratickej spoločnosti dôjsť.

Niektorí naši politici majú veľké hlavy. Aj nedávno sme tu mali jedného ktorý, ako sme si mali možnosť vypočuť na zverejnenej nahrávke „vlastnou hlavou“ zarobil (zabezpečil) na aktuálny rok 35 a na budúci  40 (podľa všetkého miliónov). Tej nahrávke sa hovorilo „hlas podobný Ficovi“.

Neubehla ani dlhá doba a máme tu ďalšieho šikovníka a zdá sa, že je to ten istý. Pred 2 dňami bola zverejnená ´ďalšia nahrávka na ktorej je počuť hlas bývalého spolužiaka R. Fica, a to riaditeľa Slovenskej správy ciest Ing R.Žembara, na ktorej sa hovorí o 400 tisícoch pre „Roba“, na ktoré sa ho prišiel pýtať N.Bodor. Tieto peniaze sa mali „dať spraviť“ na zákazke  na maľovanie čiar na cesty  za približne 16 miliónov. Ing. Žembera bol riaditeľom Slovenskej správy ciest od obdobia prvej Ficovej vlády. Na základe uvedených informácií bol Ing. Žembera odvolaný z funkcie.

Uvedomme si, že keď na takejto jednej zákazke si niekto príde pýtať 400 tisíc, aké stovky miliónov sa každoročne v našom štáte rozkrádajú.

Orgány, ako polícia, prokuratúra, či súdy, absolútne zlyhali na celej čiare.  Na čo ich potom máme? Len aby policajti vyberali pokuty a prokurátori, či sudcovia brali vysoké platy? O spravodajskej službe sa radšej ani nebudem zmieňovať.

Polícia: Denne sme boli svedkami porušovania zákona ,o ktorom prinášali novinári konkrétne dôkazy a kde mala polícia konať „zo zákona“, no nestalo sa tak. Skôr naopak ,sú tu dôvodné podozrenia, že polícia sa snažila trestnú činnosť kryť (napr. Kočner, Bašternák, …).

Prokuratúra: Tak, ako polícia mala v mnohých prípadoch konať „zo zákona“, prípadne dať polícii pokyn konať, no nestalo sa tak a pritom je to inštitúcia, ktorá má zabezpečovať dodržiavanie zákona. Ale čo čakať od inštitúcie, na čele ktorej stál ako generálny prokurátor D. Trnka? Kto počul jeho nahrávku s M.Kočnerom ,v ktorej osoba z mafiánskych zoznamov jedná s najvyššie postavenou persónou prokuratúry, pred ktorou by sa mala mafia triasť, ako s obyčajnou handrou, tak sa nečuduje. A to nehovorím už ani o nahrávaní audiovizuálnych záznamov v pracovni generálneho prokurátora. Netreba ani spomínať špeciálneho prokurátora Kováčika, ktorý je známe tým, že ani v jednom prípade podozrení zo závažnej trestnej činnosti nepodal žalobu a na verejnosti dostal pomenovanie pán 61 : 0 (pridelených 61 závažných podozrení z trestnej činnosti a pritom ako výsledok mnohoročnej práce žiadna žaloba). Čo zástupcovia nového generálneho prokurátora, ktorí boli odvolaní, či sa po zverejnení kompromitujúcich skutočností museli vzdať funkcie. Napraviť to nemôže ani prokurátor Špirko, ktorý sa odvážne pustil do vyšetrovania vážneho podozrenia z korupcie voči vtedajšiemu ministrovi vnútra Kaliňákovi. Komu česť, tomu česť. No jedna lastovička leto nespraví.

Súdy: To, v akom bahne sa topí naše súdnictvo je až neuveriteľné. Vyzerá to tak, že ak by zodpovedne preverili všetkých sudcov, zrejme by nemal ani kto súdiť. Čo povedať na bývalú štátnu tajomníčku Jankovskú, ktorá sa po vzdaní sa funkcie a arogantnom vystúpení v televízii chcela vrátiť do talára? Čo povedať na ďalšie množstvo sudkýň a sudcov, ktorí podľa dostupných informácií prijímali rôzne nemalé úplatky. Čo povedať na to, že rozsudok si bolo možné bez problému kúpiť. Prečo sa sudcovia bránia ich dôsledným previerkam. Prečo sa bránia detektoru lži (polygrafu). Keď niekto niečo nechce, musí mať k tomu vážny dôvod. Skúsme porozmýšľať, aký dôvod k tomu môžu mať. Myslím si, že na to nie je potrebné ani stredoškolské vzdelanie, aby sme si vedeli domyslieť, aký je to dôvod.

Poslanci:  A to je jedno, či minulí, alebo súčasní. Čo tak Sulík a jeho informovanie Kočnera o dianí v parlamente pri raňajkách. Čo stretnutie Bugára s Kočnerom na Maldivách, o ktorom chcel Bugár radšej pomlčať. Čo Glváč, alias „maznák“ a jeho kontakty so Zsuzsovou. Čo fotky Kollára s mafiánmi na Kube. Čo poslanec za Smer Ján Kvorka a jeho etudy v rómskej osade so 17 ročnou rómkou a údajné zbitie jej priateľa za výdatnej pomoci iných osôb. Čo kauza „Kupovania poslancov“, kauza „Nástenkový tender“, kauza „Emisií“, kauza „Skupinka“ , kauza „Tunel Branisko“, kauza „Daňový úrad“, kauza „Vláčiky“, ……… .

Eurofondy: Hrôza. Nedočerpané programy pre nepripravenosť, nakoľko eurofondy sa zrejme prideľujú len spriaznením „našim ľuďom“ a keď momentálne nemajú nič pripravené, tak radšej nech prepadnú, ako by sa mali dať iným. Tam to však nekončí ,stovky miliónov sa podľa medializovaných informácií doslova rozkrádajú, ako napr. za ministra Plavčana, ktorý vošiel do dejín vedou „Pekný deň Vám prajem a dovidenia“ (prideľovanie fondov na výskum firmám ,ktoré nemali zamestnancov, výskum nerobili, nemali riadne sídlo, ……).

Čo u nás funguje: Odhliadnuc od súčasnej pandémie, pýtam sa, čo v tomto štáte funguje normálne? Je to zdravotníctvo? Je to školstvo ? Je to starostlivosť o seniorov ? Je to bezpečnostná politika štátu ?  Je to ekonomika ? Sú to financie ? Je to pôdohospodárstvo ? Je to ministerstvo vnútra? Je to spravodlivosť ? Je to veda, či výskum ? Je to šport ? Áno, správne, poriadne tu nefunguje tu nič! Možno predsa a to detailne prepracované rozkrádanie a mrhanie štátnymi a európskymi finančnými prostriedkami. Takže sa v konečnom dôsledku len dozvedáme, že nieto peňazí. A naopak, keď peniaze sú, tak sa míňajú na nezmyslené a predražené nákupy a projekty.

Zdôvodnenie: Veľa vecí na ktoré sa míňajú značné finančné prostriedky a to značne predražené je odôvodňovaných rôznymi siahodlhými verejnými obstarávaniami, či  výberovými konaniami. Výsledok je vždy akože objektívny a nespochybniteľný, lebo o tom rozhoduje objektívne podľa rôznych kritérií počítač. Tieto zdôvodnenia však sú len málokedy pravdivé. Ich úlohou je prevažne len pred verejnosťou zdôvodniť prečo bola vybraná tá-ktorá firma a prečo sú vynaložené prostriedky vynaložené skutočne čo najekonomickejšie. U nás to však beží tak, ako mi pred rokmi povedal jeden môj priateľ, ktorí sa na vývoji takýchto programov podieľal. Pamätám si ako dnes, keď sme sa na tú tému rozprávali a keď mi povedal približne toto: „Počítač síce o tom rozhoduje, ale nezabudni, že počítač musíš nakŕmiť informáciami (údajmi). A čím ten počítač nakŕmim, taký výsledok dostanem. Takže ak mám záujem niečo dosiahnuť, tak ho bez problémov aj dosiahnem“. Skrátka vždy je to len na ľuďoch a na ich serióznosti. Takto je to zrejme aj s verejnými obstaraniami.

O tomto stave v našej spoločnosti vieme všetci. Taktiež nielenže tušíme, ale i vieme, kto za tým všetkým je, no rezignovali sme, nič s tým nerobíme, nakoľko si myslíme, že nič nedokážeme zmeniť. Už sme si na to akosi zvykli a proste sme to prijali tak, ako to je.

V kontexte s uvedeným je veľmi zaujímavé, ako sú na tom s financiami a majetkom, niektorí naši politici, policajti, prokurátori, či sudcovia.

Najskôr by som veľmi doporučil si dôsledne pozrieť tento krátky film z Los Angeles, kde mladý Čech dlhodobo žijúci v USA popisuje veľmi zaujímavé veci a až následne si dočítať tento článok.

https://www.youtube.com/watch?time_continue=37&v=fEM_Fa0A2hk&feature=emb_logo

Ako Ste už asi zistili je to kvázi reportáž, aké ceny za prenájom sú na jeden mesiac v Los Angeles. Za bývanie v krabici  o veľkosti približne 2 x 1 meter je najlacnejší mesačný nájom  okolo 1200 dolárov (ak som si to dobre zapamätal). Len niektorí naši rôzni štátni a iní funkcionári, prípadne pracovníci,  si tam dokážu „kúpiť“ dom v USA na pláži, či v blízkosti pláže, za pár tisíc dolárov a to niektorí dokonca aj s bazénom, a viacerými spálňami. No proste nekúp to, keď je to tak lacné, prípadne to kúpili ich deti s priateľmi a potom to tí priatelia nechceli, tak sa to odkúpili od nich ……. . Pozretím videa však zistíte, že za peniaze, o ktorých títo šťastní majitelia hovoria, že nehnuteľnosti kúpili, by v skutočnosti nekúpili ani garáž na motorku a nieto rekreačný dom, vilu, …… . Koniec koncov ,k tomu nebolo potrebné ani pozrieť to video, stačí si pozrieť ceny nehnuteľností

Vyhlásenie:

Tento článok vyjadruje len názory autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase,  z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje žiadne tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadnu konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.