Svojvoľným rozhodnutím našich politikov vznikla 1.1.1993 zánikom Československa, samostatná Slovenská republika. Zo slovenskej strany sa značnou mierou o to zaslúžil vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar, ktorý nám sľuboval, že budeme mať švajčiarske dôchodky. Skutočnosť je však taká, že na ne čakáme už 28 rokov, skrátka doteraz.

S poľutovaním musím skonštatovať, že prakticky všetky naše vlády nás oklamali, robili si z nás dobrý deň, rozkrádali štát a nám občanom a voličom hádzali len omrvinky. Hlavne, že sa mali dobre len ONI, ich rodinní príslušníci, priatelia, či stranícki príslušníci.

Hovorí sa, že každý národ má takú vládu, akú si zaslúži.  Ak by to bola pravda, tak potom by sme museli byť nie „holubičí národ“, ako sa občas uvádza, ale národ poriadne skazený.

Pozrime sa veľmi stručne na vlády samostatnej Slovenskej republiky:

1. Vládou bola vláda Vladimíra Mečiara (1.1.1993 – 15.3.1994) Len pre úplnosť Mečiar bol okrem hore uvedeného obdobia predsedom vlád SR aj v rokoch 1990 až 1991, 1992 až 1994.

Ten vyhlásil, že tu vybuduje malé Švajčiarsko a ľudia budú mať za svoju zaslúženú prácu „švajčiarske“ dôchodky.

Malo to jeden háčik, požiadal nás, aby sme si predtým, ako on tu vybuduje to malé „Švajčiarsko“ utiahli opasky. Malo to byť len dočasne na krátku dobu a potom už malo byť dobre – teda to prisľúbené Švajčiarsko.

Tak sme čakali a čakali, uťahovali si opasky a uťahovali.

Mečiar zatiaľ rozdával štátny majetok svojim verným. Nestačila mu k tomu len privatizácia, ale musel si pohnúť, aby bolo takpovediac rozkradnutých čo najviac podnikov.  Veľké štátne podniky z ktorých mali mať peniaze všetci obyvatelia tejto krajiny a ktoré mali obyvateľov naďalej zamestnávať,  boli rozdávané prakticky zadarmo spriazneným osobám.  Je známy jeho výrok, ktorý znel ak sa dobre pamätám nejako takto, „radšej dá podnik za korunu slovenskému podnikateľovi, ako ho predať cudziemu …“ A čo potom nasledovalo? No bohapusté rozkrádanie a ničenie priemyslu. Podniky podostávali osoby, ktoré nemali na to aby podnikali financie, ale ani vedomosti, ale hlavne nemali na to vôľu,  takže prevažná časť z nich skrachovala, či bola úmyselne vedená k ich likvidácii. Pre novodobých majiteľov podnikov nemalo zmysel sa trápiť s výrobou, odbytom, či zamestnávaním ľudí. Ich cieľom bolo rýchlo zbohatnúť a tak potrebovali čo najrýchlejšie speňažiť to čo dostali prakticky zadarmo. Rozpredali stroje, budovy a pozemky patriace k podnikom. Tým prakticky takpovediac za jednu korunu získali kapitál vo výške mnohých miliónov a stali sa z nich novodobí zbohatlíci. Tak sa rodila prevažná časť novodobej šľachty, ktorá si svoje majetky nevytvorila podnikaním, ale rozpredajom prakticky darovaného štátneho majetku. Takže Mečiar mal predsa len z časti pravdu. Vytvoril skutočne malé Švajčiarsko, ale len pre seba a jeho rodinu, priateľov, spolu straníkov a podporovateľov. Tu niekde už vznikali osoby, ktoré neskôr za vlády Fica dostali označenie „NAŠI ĽUDIA“. A Čo ostatní obyvatelia? Tí si stále každoročne len poslušne uťahovali opasky a Mečiar im sľuboval, že nabudúce už bude aj pre nich to Švajčiarsko.

Len tak mimochodom keď hovoril o tom Švajčiarsku, tak keď sa vrátime časovo späť do toho obdobia, tak v roku 2000 bol v Švajčiarsku priemerný ročný starobný dôchodok vo výške 28.244 CHF, čo je približne 2.174 € mesačne! Pýtam sa, aký máte plat teraz, teda 28 rokov po Mečiarovom prevzatí moci v 1. samostatnej Slovenskej republike? Pýtam sa, aký majú dôchodok vaši rodičia? A nemusíte si započítavať ani infláciu. Nevychádza Vám to? Zaujímavé. Ale verte, že keby sa nekradlo, peniaze na to by boli.

Takže od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa len pakovalo, hrabalo a rozkrádalo a to všetko v prospech vyvolených, ktorí položili základ novodobej kategórie v súčastnosti označovanej, ako „NAŠI ĽUDIA“.

To už ani nehovorím o tzv. „Veľkej“ a „Malej“ privatizácii.

Dojemné bolo aj posledné lúčenie „chudáčika“ predsedu vlády Mečiara v priamom televíznom prenose, kde divákom uviedol, že z politiky odchádza tak, ako do nej prišiel s bytom v paneláku a malou „korzičou“ (automobil Opel Corsa), pričom aj na rozlúčku zamával rukou a so slzami v očiach zaspieval niečo ako „s pánom bohom, odchádzam od Vás, neublížil som nikomu z vás …“.

V skutku dojímavé vystúpenie. Neznalým by dokonca mohlo byť aj ľúto takého obetavého premiéra, ktorý tu bol (podľa neho) len pre ľudí a z politiky si nič (teda opäť podľa neho) neodniesol.

To by sme sa však o pár dní nemali dozvedieť, že pravda je úplne iná. Nemá obyčajný byt v paneláku a nevlastní len malú Korzičku, ale patrí medzi najbohatších ľúdí na Slovensku.

2. Vládou bola vláda bola vláda Jozefa Moravčíka (15.3. 1994 až 13.12.1994)

Moravčík bol predsedom vlády len pár mesiacov, takže toho pokaziť až tak veľa nemohol. No aj tak si pamätám na jeden exces. Počas jeho vlády výrazne zdraželi potraviny. Napríklad 1 kg zemiakov, ktorých cena bola dovtedy veľmi nízka, stúpol niekoľkonásobne až na 12 Kčs za jeden kilogram. Aj keď, ako som už spomínal bol pri moci veľmi krátko, je vidieť, že mal skutočne sociálne cítenie a dobrý vplyv na cenotvorbu základných potravín. Hold kto umí, ten umí.

3. Vládou bola vláda Vladimíra Mečiara (13.12.1994 – 15.3.1998)

Viď. bod číslo 1.

4. Vládou bola vláda Mikuláša Dzurindu (30.10.1998 – 15.10.2002)

No a máme tu ďalšiu hviezdu našej politickej scény. Dzurinda počas svojho stredoškolského štúdia bol zrejme zapáleným podporovateľom socializmu, nakoľko ho dokonca oslavoval vo svojej mimoškolskej umeleckej tvorbe básničkou „Pomník vďaky“, či v niečom ako próza pod názvom „Spomienka na slávne dni“ (február 1948, víťazstvo pracujúceho ľudu).

Je zaujímavé, ako rýchlo dokázal prevrátiť kabát a stal sa z neho „zarytý“ nepriateľ socializmu.

Pre obyvateľov tejto krajiny nebol žiadna hviezda, teda presnejšie nebol hviezda pre to, aby pomohol obyvateľom tejto krajiny, len ju ničil k svojmu prospechu a prospechu iných jeho priateľov a spolustraníkov.

Zas sme si len museli uťahovať opasky. Nie však všetci. On a jemu podobní si hladkali brušká. Voliči chudli a oni priberali. Priberali ani nie tak na váhe, ako na svojich osobných majetkoch.

Jeho vládu sprevádzali obrovské finančné a majetkové škandály. Ako príklad by som uviedol kauzu „VLÁČIKY“ spojenú s vyhlásením tendra na dodávku 35 súprav ľahkých motorových vlakov, kde bol predsedom výberovej komisie Dzurindov brat Miroslav. Však viete, rodina je rodina.  Rozhodovalo sa medzi švajčiarskou firmou STADLER a francúzskom ALSTOM. Z uniknutého listu písaného predsedovi vlády Dzurindovi vyplývalo, že je jedno, ktorá firma vyhrá, nakoľko pre Dzurindu a SDKÚ (ktorého predsedom bol) je to jedno, nakoľko to majú ošetrené u oboch firiem rovnako. Z daného kontextu jednoznačne vyplývalo, že tu ide o korupciu. Samozrejme, že nebola v prospech nás obyvateľov, ale už vyvolených.

Ďalším známym prilepšením dzurindovcov bol vysoko preplatený tunel BRANISKO. Aj keď na nezrovnalosti upozorňovala už roku 2004 tajná služba nič sa nedialo. Udalosti sa trochu rozhýbali až v roku 2006, keď švajčiarska polícia oznámila, že na účtoch Dzurindových nominantov v Slovenskej správe ciest našla 1,5 milióna SCHF (čo bolo vtedy asi 30 miliónov korún)! Takže Dzurindovi a jeho nominantom sa skutočne vládlo dobre.

Tých káuz bolo podstatne viac (22 miliónov vo financovaní SDKÚ, fiktívny finanční darcovia, kupovanie poslancov, Gorila, predaj SPP, kolaps daňového úradu, budova daňového úradu, ….. ), avšak nemá zmysle ich opakovať.

Medzi jednu z najväčších káuz Dzurindovej vlády a jeho pravej ruky Ivana Mikloša patrí predaj strategického podniku SPP. V celej genéze je toľko „akože“ neúmyselných chýb, že každému normálne zmýšľajúcemu človeku je nad slnko jasné, že o náhody nemôže ísť. Samozrejme všetky boli v neprospech Slovenska a v prospech kupujúceho. Len zlým uvedením menového kurzu prišlo Slovensko o 7,7 miliardy korún! Je to nenormálne vysoká suma, za ktorú mohli byť vybudované nové nemocnice po celom Slovensku. To už náhoda nemohla byť!

Stále platilo ako za Mečiara: obyčajní ľudia uťahujte si opasky a mi si budeme vyžierať pupky. Vy budete na nás robiť a my Vám dovolíme, aby Ste nás mohli voliť.

Dzurinda s Miklošom majú ešte tú drzosť, že si v súčasnej dobe dovolia vystupovať v TV a dávať politikom a obyvateľom našej krajiny „zmysluplné“ rady.  Čudujem sa aj redaktorom, ktorí ich do relácií prizývajú. Nechápem, ako sa môžu pozrieť do zrkadla.

5. Vládou bola vláda Mikuláša Dzurindu (16.10.2002 – 4.7.2006)

Viď. bod číslo 4.

6. Vládou bola vláda Róberta Fica (4.7.2006 – 8.7.2010)

Ide o predsedu vlády, ktorý bol pri moci viac volebných období podobne, ako Mečiar. Podobnosti s Mečiarom je tu však viac. Bol mimoriadne silným premiérom a za jeho vlády vzniklo oficiálne pomenovanie „NAŠI ĽUDIA“ (myslím, že ho nepotrebujem vysvetľovať). Za jeho vlády vznikalo množstvo rôznych káuz a závažných podozrení z korupcie, ktoré sa teraz postupne začínajú vyšetrovať. Za jeho vlády bol vôbec po prvý krát v našej histórii zavraždený novinár so svojou priateľkou. Za jeho vlády sa podľa doterajších zistení podieľala polícia na páchaní trestnej činnosti. Za jeho vlády si neplnila prokuratúra svoju zákonnú úlohu. Za jeho vlády sa krivil prostredníctvom skorumpovaných sudcov výkon spravodlivosti.  Za jeho vlády dosiahlo šafárenie s eurofondami obludných rozmerov. Za jeho obdobia sa darilo ľuďom, ako Kočner, či Bašternák. A tak by sa dalo pokračovať. Je to však príliš čerstvé a tak to má každý ešte v pamäti a nie je to potrebné opakovať.

7. Vládou bola vláda Ivety Radičovej (8.7.2010 – 4.4.2012)

Vládla len jedno volebné obdobie a aj to nie celé. Ani ona sa nezaobišla bez káuz. Nebolo to však až také hrozné a ako jedinú z vlád, ju môžeme hodnotiť pozitívne.

8. Vládou bola vláda Róberta Fica (4.4.2012 – 23.3.2016)

Viď. bod. 6.

9. Vládou bola vláda Róberta Fica (23.3.2016 – 22.3.2018)

Viď. bod. 6.

10. Vládou bola vláda Petra Pelegríniho (22.2.2018 – 20.3.2020)

V podstate ide o pokračovanie Ficovej vlády. Viď. bod. 6.

11. Vládou bola vláda Igora Matoviča (21.3.2020 – trvá)

Matovič sa pred voľbami pre mnohých javil, ako veľmi seriózny bojovník proti korupcii, čo ho vynieslo až do premiérskeho kresla. Tu sa však z minúty na minútu zmenil, akoby šibnutím čarovného prútika.  Bol z neho úplne iný Matovič – Matovič babrák – Matovič strach a hrôza. Stal sa z neho samoľúby hašterivý egocentrik a narcis, ktorý na vedenie vlády nemá. Vôbec nedodržiava to čo svojím voličom sľúbil pred voľbami. Avšak nie je neschopný len Matovič. Je taký celý kabinet. Minister vnútra, je absolútne nekompetentný. Zrejme mu pasovala skôr operatíva. Minister zdravotníctva nedokáže nič poriadne zorganizovať. Vo funkciách neuprednostňuje odborníkov, ale veriacich. A tak by sa dalo pokračovať. Skrátka hrôza. Pomaly sa začínajú objavovať už aj finančné kauzy. Okrem toho má toto obdobie predsa len jedno prvenstvo. Hádam ani v Burundi, jednej z najchudobnejších krajín Afriky sa nestalo, že na čelo parlamentu by sa dostal človek o ktorom bolo známe, že v minulosti mal  kontakty s miestnym organizovaným zločinom (u nás často zvaným aj mafia). Potom už ani neudivuje, že jedna z poslankýň jeho strany (Sme rodina), mala byť približne od mladosti postupne družkou viacerých vodcov mafiánskych skupín (Róber Dinič /Diničovci/,  Peter Havaši /Sýkorovci/, Juraj Ondrejčík /Piťovci/). Minulosť menovanej plne ilustruje jej výrok, ktorý je dnes mottom mnohých zlatokopiek a to: „Radšej budem sedieť smutná v Mercedese, ako veselá v autobuse“. Výstižné – myslím si, že bude z nej dobrá poslankyňa, ktorá prispeje k tomu, aby všetko išlo v starých koľajách.

Ako vidieť situácia nie je moc utešujúca a nádejná. Z poznania mám taký dojem, že vo väčšine prípadov čím osoba zastáva vyššiu funkciu v politike, či štátnej správe, tým je neserióznejšia a väčšinou skorumpovaná.

Politológovia často pred voľbami hovoria, že sa nemôžeme sťažovať, keď nejdeme voliť. Alebo, že je potrebné ísť k voľbám a tam rozhodnúť koho chceme. Alebo, že to je to pravé miesto na vyjadrenie svojho názoru. Myslím si, že ide len o obyčajné prázdne floskule.

Prečo? No jednoducho. Môžeme ísť k voľbám aj 100 krát, účasť môže byť aj 100 percentná. Koho však zvolíme keď nie je z koho vybrať? Môžeme vyberať len z toho čo je v ponuke a v ponuke je len „pokazený tovar“! Potom sú tie voľby len prázdne gesto, aby tí ktorí boli zvolení mohli básniť o demokracii a odvolávať sa na demokratické voľby. Aké to však môžu byť demokratické voľby keď v ponuke je len „pokazený tovar A“, alebo „pokazený tovar B“?!

Pozrime si napríklad súčasnú situáciu.

Vyhralo OĽANO (Matovič) a jeho koaliční partneri. Vidíme, že to nebola žiadna výhra, ale skôr prehra (napríklad to bol pokazený tovar „A“).

Dobre poviete si ja som Matoviča, ani jeho koaličných partnerov nevolil. Tak potom tu už bola len ponuka pokazeného tovaru „B“, teda Fica s jeho koaličnými partnermi. Teda toho Fica, za ktorého sa diali neuveriteľné rozkrádačky, za ktorého vznikli „Naši ľudia“, za ktorého bol zabitý novinár so svojou priateľkou, za ktorého boli naplánované vraždy prokurátorov, za ktorého sa špičky polície podieľali na trestnej činnosti, …….. a ktorého sa väčšina Slovenska chcela zbaviť.

Iná ponuka nebola, nakoľko ostatné strany mali 3, 2, či 1 %, prípadne pod jedno percento.

Takže čo robiť? Ako zmeniť tento nefunkčný skorumpovaný systém, ktorý nás drží svojími skorumpovanými, či mafiánskymi chápadlami a nemôžeme sa od neho oslobodiť?

Možno poviete „Je potrebné založiť novú stranu“. No strán je dosť. A keby aj, kde zobrať peniaze. Strana bez peňazí nemá šancu. Prijatím peňazí sa však už stáva ovplyvniteľná a vydierateľná. Ten kto do nej investuje čaká návrat investície a to aj s úrokmi. Možno  by pomohlo zakázať stranám akúkoľvek propagandu okrem internetu a verejných tabúľ v obciach, čím by sa do určitej miery zrovnoprávnila reklamno-informačná základňa strán. To by však ohrozilo tých čo chcú investovať do strán a potom si investíciu aj s úrokmi vybrať.

Takže otázka ako ďalej, nie je až tak jednoduchá.

Zdroj:

*1 https://www.archiv.extraplus.sk/368/dzurindov-vitazny-februar

*2 https://www.noviny.sk/slovensko/130395-prehlad-najvacsich-kauz-sdku

*3 https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/319920-najvacsie-kauzy-sdku/

*4 https://e.dennikn.sk/1549044/co-sa-musi-stat-aby-statny-spp-vyfukol-nemeckemu-e-on-u-obchod-roka/ä

*5 https://plus7dni.pluska.sk/ludia/poslankyna-kristufkova-poviem-vam-ako-to-bolo-mojimi-mafianskymi-milencami

Vyhlásenie:

Tento článok vyjadruje len názory autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase,  z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje žiadne tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadny štát, politika, žiadnu, konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.