Konečne sa zdá, že polícia si našla toho pravého, ktorý dokáže zabezpečiť to, aby si plnila úlohy, ktoré má.

Paradoxom však je to, že voľba tejto osoby bola zo strany štátu v tomto prípade zastúpeného Mikulcom len východiskom z núdze, lebo v rýchlosti na danú pozíciu nemal žiadneho kandidáta.

Pritom, keď sa o funkciu policajného prezidenta uchádzal Hamran pôvodne, nedostal absolútne šancu a v riadnom výberovom konaní pred bohorovnými nafúkanými poslancami a „neprešiel ani výberovým konaním“! Naopak pri uvedenom výberovom konaní dostal šancu Kovařík ,o ktorom muselo byť každému jasné, že to nie je osoba vhodná na túto pozíciu. Počas svojho pôsobenia jednoznačne dokázal, že je zrejme neschopný, alebo až moc dobre vie čo a pre koho robí. Dokonca zastával aj špeciálnu funkciu riaditeľa úradu boja proti korupcii a výsledok? Ako už tušíte, jedno veľké NIČ! Takýto človek tam však zrejme vládnucim stranám vyhovoval a asi vedeli prečo.

Po tom, čo bol policajný prezident Kovařík nútený pre trestné stíhanie svoju funkciu opustiť, nemal Mikulec vedením  zboru koho poveriť.

Narýchlo siahol po Hamranovi, ktorý predtým, ako záujemca o predmetnú funkciu neuspel.

Pravdepodobne to malo byť len krátkodobé „núdzové“ riešenie. Lenže sa stalo to, že prezidentom policajného zboru sa stal človek, ktorý nielenže vie, čo má robiť, ale snaží sa zbor očistiť a zabezpečiť, aby si konečne po dlhých rokoch začal plniť funkcie, na ktoré je zriadený.

Toto však zrejme nik z terajších „mocipánov“ nečakal a s najväčšou pravdepodobnosťou sa to niektorým z nich nebude páčiť. Oni nepotrebujú nezávislú osobu, ktorá vie ,čo má robiť ,rozhoduje samostatne podľa zákona a nedá sa skompromitovať. Oni potrebujú len pajáca, ktorý sa im bude poklonkovať, bude poslúchať a ich aktivity, či aktivity s nimi spriaznených osôb obchádzať veľkým oblúkom. A to sa týka tak minulej vlády, ako i terajšej.

V prípade Hamrana však zrejme narazia, nakoľko tento zrejme chce a dokáže svoju funkciu vykonávať objektívne tak, ako sa má.

Na druhej strane je tu však tiež otázka, dokedy mu to naši poslanci a vedenie štátu bude tolerovať . Mám len obavu, že len čo naši „mocipáni“ zaregistrujú, že si funkciu vykonáva čestne a nestranne tak, ako sa má, bude sa musieť rozhodnúť či ohne chrbát a na funkcii ostane, alebo ostane čestný a z funkcie bude musieť odísť ako neschopný.

Môj osobný názor vytvorený na základe vystúpení pána Hamrana je, že je to muž na pravom mieste a držím mu palce.

Je nielen správne, ale i sympatické, že sa zastal stíhaných vyšetrovateľov z tímu OČISTEC. Okrem Lipšica je jediný, ktorý sa to odvážil povedať verejne a na plné ústa.

Je správne, že nečaká ,pokiaľ sa zorientuje (lebo on zorientovaný je) a nevyžaduje 100 dní, ale začal robiť poriadok s najvyššími funkcionármi prakticky hneď, len čo prišiel.

Je správne, že si všimol, že naša polícia si vôbec neplní svoje povinnosti a väčšinou rieši len  drobné prípady, ako napríklad krádež kila zemiakov, krádež zaváranín, krádež bicykla a podobne, pričom závažnú trestnú činnosť necháva bez povšimnutia, prípadne sa ju ešte snaží zahladiť, alebo jej vyšetrovanie nedotiahne do konca. Skrátka jedno hrošie, ako druhé.

Keďže v rámci systému tzv. „našich ľudí“ sa ich závažná trestná činnosť nevyšetrovala a tak unikali zo štátu stovky miliónov eur, potrebovala polícia pre verejnosť vykazovať aspoň naoko nejaké výsledky. K tomu im dokonale poslúžil skrivený systém štatistiky, ktorý na polícii pôsobí už desaťročia.

V čom tento systém spočíval a ako to približne prebiehalo? Odpoveď je jednoduchá:

• Každé obvodné oddelenie polície, bolo „mesačne“ hodnotené na základe jeho štatistických výsledkov. A na základe tohto hodnotenia bol vyhodnotený riaditeľ daného obvodného oddelenia. Bol odmeňovaný, alebo trestaný. Tak sa každý riaditeľ OO PZ snažil, aby jeho oddelenie za daný mesiac vyriešilo čo najviac trestných činov (o aké trestné činy a manipuláciu išlo, uvádzam nižšie).
• Po spočítaní štatistických výsledkov jednotlivých obvodných oddelení ,z ktorých sa skladá každé okresné riaditeľstvo policajného zboru sa dostali výsledky príslušného okresného riaditeľstva PZ. Na základe čoho bol zas hodnotený okresný riaditeľ tohto OR PZ.
• Po spočítaní štatistických výsledkov jednotlivých okresných riaditeľstiev policajného zboru, z ktorých sa skladá každé krajské riaditeľstvo policajného zboru ,sa dostali výsledky príslušného KR PZ. Na základe čoho bol zas hodnotený krajský riaditeľ tohto KR PZ.
• Po spočítaní štatistických výsledkov jednotlivých krajských riaditeľstiev policajného zboru, z ktorých sa skladá Policajný zbor MV SR sa dostali výsledky PZ SR. Na základe čoho bol zas hodnotený policajný prezident. (To je len zjednodušený popis, do štatistík je zahrňovaných aj množstvo iných zložiek vrátane špeciálnych, no princíp bol a je zatiaľ rovnaký).
• Tomuto systému sa u polície v rámci štatistiky hovorilo „čiarkový“ systém.

Vo vzťahu k hore uvedenému by som rád osvetlil, ako zrejme také štatistiky približne vznikali a zrejme i vznikajú:

• Obvodné oddelenia PZ sa nesnažili púšťať do komplikovaných prípadov trestnej činnosti, nakoľko tieto sa riešili dlho, nezaručovali úspešnosť a okrem toho sa mohlo prísť aj do kolízie s tzv. našimi ľuďmi.
• Naopak ich prioritou bolo vykazovanie „veľkého“ počtu úspešne odhalených páchateľov trestnej činnosti, čo sa hravo dosahovalo jednoduchou manipuláciou. Napríklad ako trestné činy, prečiny, či zločiny (v minulosti tr. činy, prečiny a priestupky) sa vykazovali jednoduché skutky ,u ktorých bolo zistenie páchateľa pomerne jednoduché, prípadne páchateľ už bol známy (napr. krádeže zeleniny, zaváranín, bicyklov, krádeže z obchodov, krádeže vlámaním z pivníc ……. ublíženia na zdraví, …….).
• Ku kladnému hodnotenie v značnej miere prispievalo aj množstvo a výška blokových pokút udelených poriadkovou políciou.
• Iné to nebolo ani u dopravnej polície, kde sa obdobne vykazovali štatistiky o množstve a výške udelených blokových pokút, počte odobraných vodičských oprávnení, či osvedčení o technickom stave vozidla, …….. .

Tak sme dostali takmer dokonalý policajný zbor, čo však nebola pravda, nakoľko sa to dosahovalo manipulovaním a naháňaním „čiarok v umelo vytváraných štatistikách, ktoré nás mali presviedčať, že všetko je v poriadku.

Opakujem, že si vážim slová nového povereného prezidenta PZ pána JUDr. Štefana Hamrana, ktorý uviedol, že sa pokúsi policajnému zboru prinavrátiť dôveru občanov a vykonávať činnosti, na ktoré je policajný zbor určený.

Policajný zbor začal čistiť „zhora“. Uviedol, že nebude prihliadať na politické nominácie, ale na to, aby na riadiacich miestach boli schopní policajti, ktorí si to zaslúžia.

Uvítal som jeho otvorenosť, jasný a zrozumiteľný prejav a komunikáciu s občanmi, prostredníctvom jeho tlačovej besedy.

Na záver trochu odľahčím ,keď uvediem, že sa mi páčil aj jeho úvodný humor, keď sa spýtal novinárov, či ich na bráne vpustili všetkých do budovy a či nemali problém sa všetci v miestnosti zmestiť. Evidentne tak narážal na nedávnu tlačovú besedu generálneho prokurátora, ktorý na svoju tlačovku vpustil len zástupcov vybraných médií a odôvodňoval to tým, že by sa do miestnosti nezmestili. Skutočne dobrá pripomienka.

Na druhej strane reči sa hovoria, chlieb sa je! Za nového povereného policajného prezidenta musia hovoriť skutky, takže uvidíme.

Zatiaľ však pán Hamran, držím palce!

Vyhlásenie:

Tento článok vyjadruje len názory autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase,  z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje žiadne tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadny štát, politika, žiadnu, konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.