Včera som si pozrel „ocenený“ český film „VLNY“ od akože herca a režiséra Jiřího Mádla. Film sa pokúša zachytiť smutné obdobie našich dejín odohrávajúce sa v roku 1968. Celkom som sa naň tešil a bol plný očakávania.

Avšak, hneď po pár sekundách filmu som mal pocit, akoby ma niekto udrel železnou lopatou. To, čo som videl ,som nedokázal rozdýchať. No a pri ďalšom sledovaní filmu ma striedalo sklamanie so šokmi.

Autor predlohy, scenára a režisér v jednej osobe Jiří Mádl do svojho filmu zakomponoval totálne lživé scény z danej doby. Na druhej strane sa niet čomu čudovať, nakoľko jeho obrovské životné skúsenosti v jeho terajších 39 rokov sú zrejme obrovské. No a také „dokonalé“ je aj jeho „akože“ autentické zobrazenie danej doby. Keďže sa narodil približne 18 až 19 rokov pred udalosťami v roku 1968 – zrejme presne vedel, ako to bolo.

Ja som v danom období končil gymnázium a pripravoval sa na štúdium na vysokej škole. Takže som tie udalosti skutočne zažil a pamätám si ich trochu inak.

No ale poďme späť k filmu a pekne po poriadku.

Snímka z filmu J.Mádla „VLNY“.

Ako som už uviedol, hneď po pár sekundách to Mádl „zklincoval“ tým, ako si hlavný hrdina filmu vyberá zo skrinky chlieb, ktorý je celý plesnivý (viď foto aj s minutážou ,v ktorej sa scéna nachádza). Hrdina pleseň odkrojí a ďalšie krajce pripravuje k jedlu. Tým vykresľuje, aká bola v bývalom Československu bieda a čo museli ľudia jesť.

Tak to mi nedá, aby som sa k tomu vyjadril. Za socializmu, teda aj v rokoch 1967 a 1968 sa v ČSR piekol mimoriadne kvalitný a chutný chlieb. Taký kvalitný a chutný chlieb sa dnes nepečie! Spomienkový optimizmus? Nie! Popíšem, ako to bolo. Nepiekol sa len jeden druh. Medzi najčastejšie pečenými chlebmi boli „Výražkový, Cmarový, Biely, Čierny, Zemiakový, Pšenično ražný, či Výberový“. Chleb a pečivo sa predávali v predajniach mlieka (mliekarňach) a potravinách. Do týchto predajní boli niekoľko krát denne priamo z miestnych pekární vozené „čerstvé“ chleby. Prvý rozvoz býval už ráno niekedy okolo 6,00 – 7,00 hod. , aby bol čerstvý chlieb dostupný hneď po otvorení predajní. Ten bol určený pre tých, čo ho chceli mať hneď ráno na raňajky. Neskôr v priebehu dňa boli uskutočňované ďalšie rozvozy. Ľudia mali svoje obľúbené predajne, do ktorých si chodili chlieb nakupovať. Zväčša to boli tie, čo boli najbližšie k ich domu. Tí ,čo chceli mať čerstvý „chrumkavý“ chlieb z ktorého sa ešte takpovediac parilo, si počkali pred predajňou, pokiaľ bude takýto chlieb dovezený. Komu na tom nezáležalo ,prišiel neskôr a nemusel stáť v rade. Chlieb vozili hnedožlté vozidlá zn. ROBUR, v ktorých boli drevené police, na ktorých bol uložený čerstvý chlieb priamo z pekárne. A prial by som vám vidieť priam ten koncert vodiča a závozníka, ktorí ten chlieb vykladali z daného vozidla. Takže chleba bolo dosť a bol vysoko kvalitný, nie ako teraz. Taktiež bol cenovo dostupný, takže si ho mohol dovoliť kúpiť každý a v množstve, akom chcel. Mimochodom mäso sme mali minimálne 3 až 4x do týždňa. Konkrétne ak matka spravila na nedeľu rezne, tak boli ostalo aj na pondelok a utorok, nakoľko s tým počítala, aby to tak bolo. Ak neboli rezne, boli kurence, ak neboli kurence, bola krkovička s knedľou a kapustou, ……….. .  Áno stávalo sa aj to, že matka prišla z nákupu domov a povedala, že hovädziu roštenku na nedeľu nedostala a tak kúpila pliecko. No ale svet sa nezrútil, tak bolo iné mäso. Že bolo pomerne málo dostať banány, pomaranče, mandarínky? Pozrite sa ako teraz hnijú v obchodoch. Väčšina ľudí nemá na to, aby ich kupovala a uprednostní nákup iných životne dôležitejších vecí. Banány majú byť meradlom? Prosím preberte sa.

Vykladanie chleba a pečiva v pekárenského vozidla ROBUR.

Ale poďme späť k tomu chlebu. Doprial by som Vám ten pocit – jesť taký čerstvý chlieb s chrumkajúcou kôrkou a zapíjať ho čerstvým kvalitným mliekom. To bol skutočne božský pocit. V niektorých prípadoch som tomu dal prednosť aj pred dobrým obedom.

No a plesnivý chleba ,ako je ukazované vo filme sme nepoznali. Za prvé bol taký dobrý, že nemal čas splesnivieť a za druhé, bol kvalitný takže neplesnivel, ako je tomu teraz, keď dlho stojí. To sú tie vedomosti, ktoré pán „skúsený a objektívny režisér“ Jiří Mádl nemá. Alebo o nich vie, ale chce sa viesť na lacnej populistickej vlne, že kto hanobí socializmus je hrdina.

Nedá mi, aby som z danej doby nespomenul aj iné druhy kvalitného pečiva, ktoré žiaľ už v súčasnosti nikde nenájdete. Boli to napríklad, rožky, slaničky , dalamánky, briošky, lúpačky. Pre mňa boli vtedy priam špičkovou delikatesou „praclíky“, ktoré vtedy stále len 15 halierov!!!  Rožky stáli 30 halierov a chlieb 2,60 Kčs za kilo. No a čo bolo podstatné ,ceny boli minimálne desaťročie stabilné! Áno, niektoré z uvedených pečív sa robia a predávajú aj teraz, no ich chuť, kvalita a cena sa nedajú porovnať. Možno by bolo ešte vhodné spomenúť, že práve v dobe, v ktorej sa odohráva dej filmu vznikli aj tzv. „Dubčekove rožky“ boli väčšie a bolo v nich použité maslo. Mali ozaj dobrú chuť, no to ,čo sa predáva teraz pod ich menom ,je skôr žart.

Mohol by som o danom písať ešte dlho, no nechcem vás nudiť. Takže dané tvrdenie vo filme, že ľudia boli nútení jesť plesnivé chleby, sú nielen nepravdivé, ale úmyselne hrubo porušujúce skutočnú historickú realitu. Myslím si, že je to úmyselné s cieľom formovať negatívny pohľad mladých na časy, ktoré nezažili. Pravdou je to, že tá doba mala množstvo pozitív, ale i negatív. Za mňa ale jednoznačne prevyšovali pozitíva.

Foto z filmu VLNY: V ktorom je zobrazený zásah polície proti skupine demonštrantov.

No a máme tu ďalšiu historickú „presnosť“ pána trojjediného autora – scenáristu – režiséra Jiřího Mádla. Hneď na začiatku filmu (viď. minutáž na foto) je vidieť zasahujúcu skupinu polície. Policajti sa tvária ako „krvižíznivé“ monštrá a sú v zelených uniformách. Snímka má zobrazovať rok 1967. Problém je však v tom, že v danom období nosila polícia MODRÉ a nie zelené uniformy. Zelené uniformy boli zavedené až po Pražskej jari v období po roku 1969, kedy dochádzalo k tzv. „normalizácii“. Takže buď pánovi Mádlovi lepšie vyhovovali zelené uniformy, lebo tie si ľudia viac pamätajú a spájajú si ich so socialistickým režimom, ktorý chce diskreditovať, alebo jednoducho má (v úvodzovkách) tak presné a autentické údaje z danej doby a preto aj tak vyzerá paškvil, ktorý vytvoril.

Takto by sa dal rozoberať dej celého filmu, ale to mi za to nestojí a popravde bolo by mi ľúto času, ktorý by som tomu musel venovať.

Dobre sa pamätám na nezákonnú inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSR a náväzného okupovania ČSR. Pamätám si, ako sa rozdávali natlačené plagáty s fotom Dubčeka, ako chcel dav prevrátiť Trabanta s nemeckou rodinou, pokiaľ si nezoberie plagát Dubčeka a nedá si ho na čelné sklo, pamätám si odstraňovanie smerových značiek z okrajov ciest, ……. Pamätám si aj o pár rokov neskôr, keď sme ako vysokoškoláci chodili brigádovať do výskumného ústavu nachádzajúceho sa na území výrobného závodu. Desiatu sme si nosili buď z domu, alebo sme chodili do závodnej jedálne, či do bufetu. Ja som aj s priateľmi chodil na desiatu do bufetu, kde bola naša hlavná študentská strava 10 až 15 dkg tresky, či dietnej salámy. Taktiež si pamätám, ako do daného bufetu chodili na desiatu aj ruskí vojaci, ktorí v danom závode robili a pomáhali pri výkone najťažších prác. Boli to mladí chlapci ,starší od nás o 3 až 5 rokov, teda takmer naši rovesníci. Niekedy sme sa s nimi rozprávali a dosť často nás ponúkli cigaretou, nakoľko tých mali dosť. Boli to normálni ľudia, ako ostatní. Za to ,o čom rozhodli ich velitelia ,nemohli. Ale toto hovoriť nie je populárne.

Foto z filmu VLNY, zobrazujúce pospevujúcich redaktorov na melódiu zahraničnej skladby.

Dobre som sa pobavil aj na časti, kde časť redaktorov rozhlasu má pustený gramofón a počúva zahraničnú skladbu. Nejakej osobe sa to nepáči, tak začnú provokatívne spolu s platňou spievať text danej piesne. To malo simulovať situáciu, niečo v zmysle, že bolo zakázané púšťať a počúvať zahraničné piesne. Taká hlúposť. Je pravdou, že v rozhlase sa púšťali viac piesne čsl. spevákov a spevákov zo socialistických krajín. Ale zahraničná hudba sa vysielala tiež, aj keď, ako píšem, bola v menšine. Dokonca boli aj špeciálne relácie, ktoré sa jej, zahraničným skupinám , spevákom a hitparádam venovali. Len tak námatkovo si pamätám z toho obdobia napr. reláciu „JUNIOR 30“ (mal špecifickú zvučku pre mladých – niečo ako: „Máte li na svých hodinkách více nebo méne, nám je to jedno, nebo my začíname vždycky včas!“), Kolotoč, Mikrofórum, dokonca i v relácii ZÁKRUTA bola slušná časť zahraničných piesní a ďalšie. No a mladí, tí počúvali takmer výlučne zahraničné piesne. Napríklad ,ak mám byť konkrétny, tak ja pred tým, ako so začal robiť diskotéky, som v tom období totálne prepadol skupine „Los Bravos“ a jej piesni „Black is Black“. Potom to boli napríklad „Suzi Qutro“, „Gary Glitter“, „Tremeloes“, …. a mnoho iných. No mojou najmilšou skupinou bola legendárna americká kapela „CREEDENCE“. Pritom takmer každý mal minimálne stolový magnetofón, kde si mohol piesne prehrávať. Ten ,kto bol trochu in mal prenosný URAN, alebo PLUTO. No a tí naj in mali A3, prípadne niečo z Tuzexu. Nahrávky na magnetofónových páskach sa šírili rýchlosťou blesku a pieseň mohol mať každý a to zdarma. Takže asi tak to bolo s tým, že Ste nemohli na Slovensku počúvať zahraničnú hudbu.

Americká kapela CREEDENCE.

No ešte možno by stálo v stručnosti za zmienku, že na našej ulici sme mali takmer každý motorku. Túto sme mali už od 15 rokov. A nakoľko sme ešte len mali mať 18 rokov nebola to skutočná mašina, ale len motocykel s objemom do 50 cm3. Najčastejšie boli u nás v partii JAWA 50, typ 05, na ktorých sme brázdili nielen cesty, jazdili po teréne, ale vozili dievčatá i k rieke. Cítili sme sa veľmi hrdí a slobodní. Ďalej tam boli MUSTANGY a nemecké SIMPSONY. Plná nádrž aj s olejom stála okolo 5 Kčs, takže sme mohli jazdiť bez obmedzenia a obavy, že by nám to finančne nevyšlo. Nepoznali sme niečo ako servis, nakoľko prípadná oprava sa vykonávala za pár minút priamo v teréne, kde bolo potrebné. Popravde, kto z mladých si dnes takéto niečo dovolí? Rozhodne nie každý!

Takže tak zle sa nám mladým vtedy žilo. O tom sa film nenatočí?

Motocykel JAWA 50, typ 05

Aj keď uvedený film je totálny paškvil, to neznamená, že našu okupáciu je potrebné schvaľovať. Naopak treba ju odsudzovať a dobre na ňu pamätať.  Obdobne si je potrebné vážiť prácu pracovníkov rozhlasu, televízie, spojov a iných, ktorí vyvinuli maximálnu snahu, aby nás mohli čo najdlhšie objektívne a aktuálne informovať o dianí po vkročení vojsk varšavskej zmluvy na naše územie. Žiaľ ,tento film to nedokázal, naopak vytvoril spomienky nehodné toho ,čo sa skutočne udialo. Žiaľ, že takto si to bude pamätať mladá generácia, ktorá dané nezažila.

Vo svete to vrie a čoraz viac sa približujeme k ďalšiemu svetovému konfliktu. No a príčina je rovnaká. Naši vedúci predstavitelia naprieč celou Európou nám klamú, ale čo je horšie, klamú aj samí sebe. Nedokážu sa pozrieť pravde do očí, prekrúcajú fakty a selektívne ich využívajú tak, ako im to vyhovuje k dosiahnutiu ich sebeckých cieľov. Vôbec im nevadí ,čo spôsobujú, hlavné je, že o nich bude postarané.

Zdroje:

1. Pekárenské autá ROBUR: www.idnes.cz/auto/zpravodajstvi/ndr-lehky-uzitkovy-automobil-robur-lo-ld.A250106_235914_automoto_erp/foto/ERPc0b3aa5d3a_f07_Robur.jpg
2. Los Bravos: www.youtube.com/watch?v=LkgyV_tTQfQ&list=RDLkgyV_tTQfQ&start_radio=1
3. Suzi Quatro: https://www.youtube.com/watch?v=U1hggrCTLug&list=PLJTAVb1bdOBgoRpcOkHxzOKFuuVYfC_PE
4. Gary Glitter: https://www.youtube.com/watch?v=xYKrYybef-M&list=RDxYKrYybef-M&start_radio=1
5. Tremeloes: https://www.youtube.com/watch?v=OtU-VBKA2NQ&list=RDEMHAsut6Xnc_-psXW48mhzIQ&index=2

Vyhlásenie:
Tento článok vyjadruje len názory, či úvahy autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase, z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje z jeho strany žiadne neomylné tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadny štát, politika, spoločnosť,  žiadnu, konkrétnu osobu, profesiu, etnikum, vierovyznanie, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, spoločenský problém, či zverejnené, alebo inak šíriace sa informácie.

Blog môže taktiež len zdieľať informácie o ktorých bloger nemá dôvod pochybovať, že sú pravdivé.

Som jednoznačne proti každej vojne. Vo vzťahu k vojne na Ukrajine, túto nepodporujem a ani neschvaľujem. 

Taktiež som proti vedomému šíreniu nepravdivých informácií.

No a na záver, vtip je vtip a slúži na zasmiatie, či pre dobrú náladu, aj keď niekedy môže odrážať krutú pravdu.