Áno poznal som takú krajinu , volala sa Slovensko.

Áno, skutočne som poznal krajinu, kde sa nevraždilo, kde mladí nielenže zdravili starších a nebolo ojedinelé keď im pomohli, či v MHD uvoľnili miesto. Áno poznal som krajinu, kde pracovali všetci, vrátane Rómov. Možno sa neroztrhali, no pracovali. Poznal som krajinu ,v ktorej bolo porušenie zákona trestané a obyvatelia tejto krajiny sa nemuseli báť, že ich niekto zavraždí, zmrzačí, prepadne, či okradne. V tej krajne nikto neohrozoval deti, či dospelých nožmi, či strelnými zbraňami. Poznal som krajinu ,v ktorej sa susedia na ulici či v činžiaku zdravili a keď sa stretli ,tak sa porozprávali. Poznal som krajinu, v ktorej si ľudia navzájom pomáhali a nezávideli si. Krajinu ,v ktorej bolo menej psychických chorôb a samovrážd.  Poznal som krajinu, kde nebolo bezdomovcov a nezamestnaných. Poznal som krajinu, v ktorej mal každý prácu a nebolo potrebné chodiť pracovať do zahraničia a tak rozdeľovať rodiny.  Poznal som krajinu ,v ktorej pracujúci chodili zdarma po podnikových rekreáciách s celými rodinami. Poznal som krajinu, v ktorej Ste sa nemuseli báť, čo bude s vami zajtra, či budete mať prácu, či vám pre neplatenie hypotéky nezoberú byť. Poznal som krajinu v ktorej nikto nebol hladný. Jej potravinová sebestačnosť bola takmer 100%, pritom vyrábané potraviny patrili medzi najkvalitnejšie v Európe. Mäsový výrobok sa „netváril“ že je z mäsa, ale on skutočne z toho mäsa bol, nakoľko potravinárske normy boli veľmi príslne, pričom bolo úplne jedno, či ste si ten výrobok kúpili v Košiciach, Bystrici, Ostrave, či Aši. Poznal som krajinu, v ktorej bolo nielen zdravotníctvo, ale i školstvo zadarmo dostupné všetkým. Krajinu, v ktorej mladé rodiny dostávali zadarmo nielen byty, ale i tzv. „nenávratné mladomanželské pôžičky“, aby si vedeli zariadiť kompletnú domácnosť a nemuseli na ňu dlho šetriť, takže rozvody boli skutočne výnimkou.  Poznal som krajinu, v ktorej mala každá matka, ktorá o to stála, umiestnené dieťa do jaslí a v prípade, že bolo staršie, tak do škôlky a nie hocijakej. Jasle a škôlky boli budované v kvalitných priestranných budovách, ktoré boli obklopené ohradenými zelenými lúkami s viacerými ihriskami a preliezkami. O deti sa nestarali rekvalifikované pracovníčky, ale kvalifikované detské zdravotné sestričky. Preto sa v tej krajine darilo mladým rodinám a rodilo sa veľa detí, na základe čoho stále stúpal počet jej obyvateľov.

V tej krajine bolo úplne bežné, že mladá mamička, ktorá si chcela nakúpiť v obchode nechala bez obáv svoje dieťa spať v kočíku pred týmto obchodom a mohla si ísť nakúpiť. Vôbec sa pritom nemusela báť, že sa jej dieťatku niečo stane prípadne, že jej ho niekto ukradne. Ak sa náhodou zobudilo a začalo plakať ,našlo sa tam vždy dosť žien, ktoré dieťatko počičíkali, až pokiaľ opäť nezaspalo, prípadne sa nevrátila jeho matka.

Je pravdou, že banány, pomaranče, či mandarinky boli v obchodoch len pár krát do roka, že vtedajší systém nepodporoval veriacich (avšak pritom takmer každý chodil do kostola), že súkromné podnikanie nebolo povolené a vycestovanie do štátov západnej Európy bolo obtiažnejšie (avšak bežne som poznal ľudí, do chodili do USA, Francúzska, či Nemecka). Taktiež sa nepodporovali demonštácie (pamätám si len 2 a neviem si predsaviť, čo by sa stalo v cudzích médiách, keby bola slovenská polícia zasahovala tak, ako je to bežné v demokratických USA a to nehovorím o tom, keby bola občas niekoho „bezdôvodne“ zabila). Nebol podporovaný prejav proti vtedajšiemu politickému režimu, čo bolo na škodu. Nech si to však každý, kto to prežil, dá na misku váh a porovná s tým, čo sme stratili. Tie stovky zabitých, či spáchajúcich samovraždu a to všetko len za pár rokov je veľmi krutá daň. Veľmi dobre to vystihol aj nedávny diskutujúci, že to, že môže cestovať bez obmedzenia, je mu k ničomu (miesto slova, ktoré použil som uviedol slušný výraz), keď z toho ,čo zarobí sa jeho rodina nedokáže poriadne ani najesť. Áno, môžeme tu brať do úvahy napríklad výrok jedného bývalého poslanca, ktorý uviedol, že ten kto robí menej, ako za 3 tisíc € je somár. Nuž tak potom neviem, keď nemalá časť obyvateľov Slovenska zarába minimálnu mzdu, ktorá bola v roku 2018 len 480 €, v roku 2019 len 520 € a v roku 2020 len 580 €. Nie každý je Kičura, má v trézore „poctivo zarobené“ zlaté tehličky za pol milióna €. No a keď sa pozriem na to, že v minulosti sme boli pod vplyvom Ruska (ZSSR), pritom na našom území boli aj ruskí vojaci, tak teraz sme jednoznačne pod vplyvom USA a na našom území sú ich vojaci. A to je zrejme len začiatok.

Áno poznal som takú krajinu, pričom nemalú časť života som v nej žil. Tou krajinou bolo naše Slovensko.  Žiaľ, tá krajina už existuje len v spomienkach tých, ktorí to mali možnosť zažiť.

Miesto nej tú máme novú krajinu, ktorú žiaľ taktiež poznám a ktorú už môžu poznať aj mladší. Je to krajina plná politických a ekonomických škandálov, rozkrádania a tunelovania. Mnohí naši politici, štátni úradníci, či iní funkcionári aj napriek tomu, že do politiky prišli s holou „peňaženokou J“ si veselo kupujú objekty na Floride, stavajú honosné vily, ….. na ktoré by si v živote nezarobili. Je to krajina, v ktorej vznikli mohutné zločinecké a mafiánske štruktúry, ktoré žiaľ pôsobili a zrejme  aj naďalej pôsobia v štátnej správe. Ľudia sa vzájomne izolujú, nevedia sa pozdraviť, či porozprávať a už vôbec nie niekomu pomôcť. Dokonca nepoznajú ani svojich susedov v bytovke, či ulici ,kde bývajú. O úcte k starším sa nedá hovoriť. O vážne chorých ,o ktorých by sa mal postarať štát, sa musia starať rôzne nadácie, či usporiadať v TV rôzne zbierky, aby vôbec prežili.  Kolabuje nielen zdravotníctvo, ale i školstvo.  Rastie nezamestnanosť, všade je množstvo bezdomovcov.  Ľudia sa nemôžu dovolať svojich práv na polícii, prokuratúre, či súdoch. O dodržiavaní objektívne spravodlivosti a zákona sa vôbec nedá hovoriť. Pozrime sa len koľko sudcov je v súčasnosti trestne stíhaných. Neviem, či to nie je skutočne aj „svetový“ unikát. Ale aspoň v niečom sme prvý!  Zločinnosť z roka na rok rastie a to hlavne čo do závažnosti. Stále viac sa približujeme svojmu idolu Amerike. Televízia je plná amerických filmov postrádajúcich dej, avšak zato nadupaných streľbou, či  nereálnymi bitkami. Keď náhodou takýto film nie je, tak máme na obrazovkách rôzne dekadentné, akože zábavné relácie, ktoré sa začali objavovať ešte za doby Mojsejovcov, tuším pod názvom „Ja chcem byť v dome“. Čudujeme sa potom, že z ľudí vychovávame cynikov a monštrá.  Nepamätám si taký prípad, aký sa stal pred pár dňami na škole v Vrútkach, kde páchateľ s nožom usmrtil zástupcu školy a vážne zranil deti. Za chvíľu budeme musieť ako v USA zabezpečovať vstupy do škôl ozbrojenými strážnikmi z radov polície, či súkromných bezpečnostných zložiek. Ak nie každý deň, tak často približne raz do týždňa počujeme v správach o nejakej vražde, takže sa stávame voči tomu imunní. Okrádanie starších ľudí sa stalo národným športom. V okolitých krajinách EU sú pri teroristických akciách zabíjaní najmä pôvodní obyvatelia Európy. Môžeme len dúfať, že pokiaľ sa táto situácia dostane na Slovensko, potrvá to nejaký ten mesiac.

Nie, týmto blogom neobhajujem bývalý režim. Mal som voči nemu viacero výhrad, ktoré som v texte aj uviedol.  Rozhodne však nehaním všetko ,čo v ňom bolo, nakoľko tam bolo mnoho dobrých vecí, ktoré bolo škoda zrušiť (viaceré sa po rokoch vracajú, ako bombastické novinky). To, ktoré prevažovali, si musí zhodnotiť každý sám.

Vyhlásenie:

Tento článok vyjadruje len názory autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase,  z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje žiadne tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadny štát, politika, žiadnu, konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.