Ľudstvo postihla pandémia, šíriaca sa naprieč všetkými svetadielmi, vyberajúca si pritom krutú daň v podobe mnohých ľudských životov.
Je to smutné, ale táto tragédia značne pomohla skorumpovanej časti sudcov, nakoľko verejnosť, ktorá by rozhodne hlasným spôsobom vyslovila svoj nesúhlas, s činnosťou takýchto sudcov, má vzhľadom k už menovanej pandémii, iné starosti.

To čo sme sa dozvedeli nielen z Kočnerovej Threemy, ale i výpovedí bývalého sudcu Sklenku, je tak zdrvujúce, že to otriasa nielen celým súdnictvom, ale i základmi nášho demokratického zriadenia. Nie sú to len rozsudky na objednávku, ale i iné závažné skutky. A aj to je zrejme len malá časť „sudcovského augiášovho chlieva“, ktorú sa podarilo zistiť len náhodou. Ten chliev však bude potrebné aj vyčistiť a nebude to ľahké.

Na základe zhromaždených dôkazov zadržala NAKA 13 sudcov, ktorých následne obvinila z rôznych trestných činov. Aby títo sudcovia nemarili vyšetrovanie, navrhoval ich prokurátor stíhať väzobne.
Aby bolo možné sudcu väzobne stíhať „nakoľko on je viac, ako ostatní“, je potrebné, aby k tomu dal súhlas Ústavný súd SR. Po takomto súhlase však musí v tomto prípade o väzbe sudcu ešte rozhodovať Špecializovaný trestný súd, ktorý už konkrétne určí, či bude ten-ktorý sudca stíhaný väzobne.

Keďže návrh na väzobné trestné stíhanie podával prokurátor znalý dôkaznej situácie voči zadržaným sudcom verejnosť očakávala, že ústavný súd vysloví v prípade všetkých 13 sudcov súhlas s väzobným stíhaním. Bolo by to vyslanie jednoznačného signálu, že čestní sudcovia majú záujem na očiste justície a nebudú tomuto procesu brániť. To sa však nestalo. Ústavný súd vydal súhlas len na väzobné stíhanie len 5 z 13 sudcov. Vyšetrovanie všetkých sudcov vo väzbe, by pritom žiadnym spôsobom nenarušilo ich ústavné právo na spravodlivý proces. Skôr naopak, mohli preukázať, že sú v tom „nevinne“ a nepotrebujú na slobode zahladzovať dôkazy, teda ak nejaké proti ním sú.

Veľkým sklamaním je i skutočnosť, že predseda ústavného súdu sa ani neunúval zabezpečiť, aby bola verejnosť informovaná v akom pomere bolo toto rozhodnutie prijaté v pléne ústavného súdu na jeho tajnom hlasovaní (Zdroj web: Denník „N“ z 12.03.2020 o 22,31 hod. „Minúta po minúte: ústavný súd ……). Tajíme tento pomer, lebo sa zaň hanbíme, alebo je k tomu iný dôvod ? Je vidieť, že na ústavný súd prišla skutočne v osobe nového predsedu aj nová kultúra.

Veru nie je vidieť žiadnu snahu o transparentnosť v súdnictve a zrejme ani o jeho riadne sfunkčnenie. Chvíľu to pretrpíme, počkáme si a zas všetko ostane v starých koľajách. Sudcovia budú ďalej zakazovať zverejňovať svoju tvár – však, čo keby ich niekto stotožnil s nejakým ďalším nehoráznym rozsudkom. Budú podávať antidiskriminačné žaloby proti štátu, že po dlhú dobu zarábali menej ako ich kolegovia na špecializovanom súde (Zdroj web: Denník „N“ z 14.09. 2015 „Sudcovia ignorujú Ústavný súd, o odškodnom za platy môžu rozhodovať aj ti, čo ho žiadajú.) Spisy budú študovať miesto v práci, akože doma (ak sa nemýlim, tak množstvo z nich má na základe nimi podanej žiadosti možnosť „akože“ pracovať 2 dni do týždňa doma 🙂 ) …… . No a potom sa čudujme, že súdy sú zavalené nevybavenými spismi a niektoré kauzy sa ťahali aj cez 10 rokov. Je samozrejmé, že keď bude mať niekto slimačie pracovné tempo a nič ho nesúri, tak mu spisy budú narastať. Ale čo tam potom, stačí ak budeme vykrikovať, akí sme pracovne vyťažení. A potom šup domov, prípadne na dovolenku.

Pýtate sa a čo rozsudky? Tie samozrejme pôjdu v starých šľapajách – takže budú zrejme vysoko odborne vypracované a hlavne, akože spravodlivé. Však stále bude niekto potrebovať nový byt, nejaké to euro, dovolenku, či aspoň značkovú kabelku.

Je pravda, že výkonná moc by nemala zasahovať do súdnej. Sudcovia si však vybudovali vlastný štát v štáte a svojou aroganciou a nepoctivosťou prekročili pomyselný Rubikon nielen v oblasti práva a spravodlivosti, ale i slušnosti. Nie je možné, aby obžalovaný, či žalobca dokázal v pojednávaných kauzách na jednotlivých súdoch zariadiť nielen to, že kto má o týchto kauzách rozhodovať, ale i to, aký má byť „za príslušný úplatok“ vynesený rozsudok. (Zdroj web: Denník N z 12.03.2020 „Akcia Búrka, Niektoré sudkyne …..).

Niektorí sudcovia situáciu vyhrotili až do takej miery, že nie je žiadna možnosť, ani šanca, aby tento stav mohlo súdnictvo zmeniť samé. Musí im v tom ráznymi a zásadnými zmenami pomôcť štát. Sudcovia majú požívať určité výsady, nemôžu však stáť nad zákonom, či dokonca ho kriviť. Zákon musí platiť aj pre nich rovnako, ako pre každého iného, dokonca by som povedal, že pre nich by mal platiť ešte prísnejšie.

Nie som idealista a viem, že odhalením sudcov okolo Kočnera sa odkryla len jedna malá vetva súdnej chobotnice, ktorá kriví nielen spravodlivosť, ale i naše štátne zriadenie. Taktiež si uvedomujem, že aj k tomuto odhaleniu došlo len zhodou náhod. Som si vedomý, že takýchto chápadiel v súdnictve bude veľa a preto boj proti nim nebude jednoduchý.
Mali by sme začať nielen podrobnými majetkovými priznaniami sudcov a ich príbuzných, ale i ich dôslednými previerkami, pričom súčasťou každej previerky by mal byť aj polygraf.
Na polygrafe by mali byť okrem iných použité aj 3 základné otázky, a to:

1. Vyniesli Ste niekedy vedome nespravodlivý rozsudok?
2. Zobrali Ste v súvislosti s výkonom svojej funkcie hocijaký úplatok, či dar?
3. Máte majetok, či financie napísané na iné osoby?

Takéto previerky by sa mali opakovať napríklad každý 1 rok a verím, že pozitívny výsledok by sa dostavil veľmi rýchlo. Sudca, ktorý by vykonával svoju funkciu poctivo, by sa nemal čoho báť.

Záverom uvediem jeden názor, ktorý som v súvislosti s previerkami sudcov počul u mnohých ľudí a ktorý ilustruje závažnosť situácie v súdnictve.
„Keby sme poslali sudcov na detektor lži (t.j. polygraf), tak by naše súdy zrejme ostali bez sudcov a nemal by kto súdiť“. Je to síce úsmevné, ale ešte viac smutné.
Tento článok sa netýka tej časti poctivých sudcov, ktorí svoju funkciu vykonávajú poctivo, podľa svojho svedomia, vedomia a tak, ako im to ukladá zákon.

Vyhlásenie:
Tento článok vyjadruje len názory autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase, z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje žiadne tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadnu konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.