Prečo sa všetci tak boja detektora lži?

Prečítal som si dnešný ranný najčítanejší článok v denníku Pravda pod názvom “Šándor: Matovičova nedôvera v políciu je brutálna” a chel by som k nemu uviesť zopár slov.

Najskôr, v stručnosti kto je to to Andor Šándor. V súčasnosti pôsobí, ako bezpočnostný analytik a objavuje sa v rôznych médiách kde deklaruje svoje názory na rôzne najmä bezpečnostné problémy. V minulosti bol vojakom až dosiahol hodnosť generála pričom v rokoch 2001 až 2002 bol náčelníkom Vojenskej spravodajskej služby (vojenskej rozviedky), kde takpovediac trochu “pričuchol” k práci spravodajských služieb. Aj keď doba jeho začlenenia do týchto zložiek nebola dlhá a vojenské spravodajstvo je do značnej miery iné, ako klasická spravodajská služba /samozrejme, že formy, metódy a technické prostriedky sa v podstate nemenia, no je tam iné zameranie/ aj tak, nejakú predstavu o činnosti týchto zložiek má.

 Poentou spomínaného článku je vyslovenie jeho názoru na testovanie vedúcich pracovníkov Policajného zboru SR vrátane vedúcich pracovníkov inšpekcie MV SR na polygrafe (ľudovo detektor lži), ktoré sa má realizovať opakovane každý rok.

 Šándor s týmto opatreniam nesúhlasí a k danej problematike zaujal nasledovné stanovisko:

1. Podľa neho takéto opatrenia sú “šokujúce”, “varovné”, pomätené a “nešťastné”.
2. Znamenalo by to, že slovenská polícia je “prelezená všetkým zlým”.
3. V inej rozvinutej krajine nevie o takýchto opatreniach.
4. Nevie, aká bude reakcia policajtov, ktorých sa to týka.
5. Že počas pobytu v USA im bolo dané odporúčanie, že pokiaľ nepovažujú za nutné detektor použiť mali by si to radšej rozmyslieť.
6. Uvádza, že apriori by detektor nezavrhoval, ale bol by pri jeho používaní opatrný.
7. Dokazovanie korupcie na detektore je problematické. Je tu dôležité nakalibrovanie detektora. Vyšetrovanie musí viesť odborník s dokonalým príbehom, lebo ináč nemusí byť výsledok hodnoverný.

 Keďže diskusia k tomuto článku bola bohatá, prečítal som si zopár názorov, ktoré boli rôzne. Skončil som pri siahodlhom dohadovaní sa dvoch diskutujúcich kto z nich má pravdu. Rozhodol som sa, že sa nebudem zapájať do takejto diskusie a radšej napíšem zopár slov do svojho blogu. Nuž čo k tomu povedať:

1. 1. Navrhované opatrenia nepovažujem ani za “šokujúce”, ani za “varovné”, ani za “pomätené” a ani na nešťastné”. Ak to myslíme s prebudovaním PZ vážne a chceme, aby z necho bola inštitúcia, ktorá bude skutočne chrániť majetok, zdravie a život všetkých občanov, bez rozdielu od výšky ich majetku, či spoločenského postavenia, navrhované opatrenia považujem za jediné možné. Len tak sa nám podarí PZ očistiť od osôb ktoré sa dávno zapredali svojmu poslaniu, brali úplatky, zamlčiavali a pomáhali zahladzovať páchanú trestnú činnosť, či dokonca sa sami aktív na páchaní trestnej činnosti, prípadne brali úplatky, či iným spôsobom porušovali zákon. Skôr naopak, k prevereniu nebude stačiť len samotný “detektor lži”, ale bude potrebné vykonávať množstvo doplňujúcich previerkových opatrení. Na vysvetlenie, previerka nemôže byť len čiastočná. Previerka osoby buď vykonaná je, alebo nie je. V takýchto funkciách môžeme dôverovať len komplexne prevereným osobám. K z časti preverenej osobe sa musí pristupovať, ako k osobe nepreverenej.
   2. No neviem si vysvetliť tento výrok pána Šándora, že “Znamenalo by to, že slovenská polícia je “prelezená všetkým zlým”. Pán Šándor by ako bezpečnostný analytik mal poznať situáciu v slovenskej polícii, teda keď sa k nej vyjadruje a v podstate ju obahjuje. Chápem, že tu môžu byť určité priateľské väzby.  Neviem však, či by z jeho slovami súhlasíl slovenský bezpečnostný analytik Juraj Zábojník, ktorý v minulosti pôsobil v hodnosti plukovníka na Úrade na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií a podmienky v slovenskej polícii pozná.  Však čo si myslieť o tom, že polícia mala v mnohých prípadoch konať na základe trestných oznámení, či “zo zákona”, no nekonala. Prípadne ak bola donútená konať, tak konala tak, aby trestná činnosť zadokumentovaná nebola. Kto dovolil vzniknúť rôznym organizovaným zločineckým skupinám, ktoré boli nad zákonom.  Napríklad množstvo prípadov a kauz Kočnera, Bašternáka, …….. lustrácie novinárov, prokurátorov, či iných pre mafiu záujmových osôb, ………… údajné prepojenie bývalého policajného prezidenta cez nitrianskych podnikateľov na mafiána Kočnera, …….. odsúdenie bývalého policajného vyšetrovateľa R. Petluša za vraždu podnikateľa J.Kubašiaka, ……. odsúdenie bývalých príslušníkov policajného pohotovostného útvaru v Trenčíne R.Červeňa a J.Rozsíka za účasť na vražde, ………. zapletenie policajtov a bývalých policajtov do prípravy vraždy J.Kuciaka a M.Kušnirovej, ……….   Boli prípady keď policia mala takmer všetko, čo k zásahu potrebovala a týždne, mesiace, ba i roky nekonala. Boli to naši ľudia, prípadne bolo potrebné dať čas, aby bolo možné stopy zahladiť. A to si radoví členovia polície nemohli len tak dovoliť. Museli mať krytie z vedenia. Pozrime sa teraz, ako pekne a rýchlo vie polícia konať. Napríklad dnes zasahovala NAKA voči bývalému riaditeľovi štátnych hmotných rezerv a to len pár dní po vzniku podozrenia z trestnej činnosti. To je efektívne konanie, počas ktorého je možné trestnú činnosť dokázať.  Taktiež niektoré prípady majetku vysokých policajných funkcionárov majú minimálne nejasné pozadie.  Myslím si, že týchto zopár skutočností na dokladovanie stavu v polícii stačí. Ak chceme, aby si polícia riadne plnila svoje poslanie a ochraňovala nás všetkých bez rozdielu, zabezpečovala poriadok a ochrańovala i naše zriadenie, musia byť v jej riadiacich pozíciách preverení spoľahliví a schopní pracovníci.
   3. K ďalšiemu tvrdeniu že “V inej rozvinutej krajine nevie o takýchto opatreniach.”, musím uviesť nasledovné.Pokiaľ je mi známe, tak prakticky všetky spravodajské služby používajú na preverovanie svojich kmeňových pracovníkov polygraf (detektor lži) – samozrejme okrem iných foriem previerky. Vsťahuje sa to dokonca aj na operatívnych pacovníkov a v niektorých prípadoch aj na agentov. Výnimkou nie je čo do rozpočtu ani najväčšia spravodajská agentúra na svete, ako je americká “NSA”, či z filmov známa “CIA”, vojenská “DIA”, ….. či anglická “MI5”, či “MI6”, ….. .
   4. K tvrdeniu, že „Nevie, aká bude reakcia policajtov, ktorých sa to týka„, by som uviedol, že zrejme sa postavia proti tomu a budú vyvíjať značný tlak, aby sa previerky nekonali – teda aspoň mnohí z nich. A pravdepodobne, ak sa už nebude dať inak tak radšej odídu do dôchodku, či na funkcie na ktorých preverovanie nebude potrebné. Aj to bude o niečom svedčiť. Dá sa však predpokladať, že sa proti previerkam postavia aj iné inštitúcie, ako napríklad prokuratúra, súdy, ….. , lebo sa budú báť, aby sa neprišlo na to že môžu byť skorumpovaní (za všetkých spomeniem napríklad M.Jankovskú, ktorá podľa zverejnených informácií hrubým spôsobom porušovala zákon, či ďalší sudcovia). Pritom stačilo počas ich previerky položiť jednu otázku „Zobrali, či dostali Ste niekedy úplatok“. Keby bol niekto nazbieral odvahu a spravil to včas, zrejme by bolo nemej nespravodlivých rozsudkov, menej tragédií, či menej finančných škôd a možno mohol ešte žiť aj zavraždený pár J.Kuciak a M.Kušnirová. Čomu všetkému sa dalo predísť.
   5. Pokiaľ ide o tvrdenie, že ”Že počas pobytu v USA im bolo dané odporúčanie, že pokiaľ nepovažujú za nutné detektor použiť mali by si to radšej rozmyslieť.” No tak, k tomu, čo v USA odporúčali pánovi generálovi Šándorovi, sa skutočne vyjadriť nemôžem, lebo som tam nebol. Ak mu to povedali, záleží aj kde mu to povedali a v akej súvislosti. Viem však, že USA tentoto spôsob bežne a pomerne často využívajú. Sú na to dokonca presné predpisy a ten kto detektorom neprejde má “veľké” problémy. Začína sa jeho hĺbková previerka a do jej skončenia je z prostredia v ktorom by mohol pricháczať do styku s utajovanými skutočnosťami odstránený a to je ten lepší prípad.
   6. Prichádzame k predposlednému bodu a to výroku “Že apriori by detektor nezavrhoval, ale bol by pri jeho používaní opatrný.” Áno, detektor nie je potrebné zavrhovať, skôr naopak. Jeho používanie je dôležitou súčasťou vyspelých spoločností. Len u nás tento spôsob nemá tradíciu. Nie je to ani tak z toho, že by sme tomu neverili, ale historicky začiatok ich “masového” používania na preverovanie osôb sa začal za obdobia studenej vojny v krajinách západu na čele s USA. Keďže uvedené zariadenia zo západu boli pre socialistické zriadenie veľmi drahé a nemali sme na to vychovaných odborníkov, pričom obdobné zariadenia vyvinuté v socialistických štátoch nevykazovali až takú presnosť. Je však najvyšší čas tento spôsob previerky zaviesť aj u nás. (Prvý polygraf vznikol už niekedy okolo roku 1921).
   7. No a sme na konci. K výroku “Dokazovanie korupcie na detektore je problematické. Je tu dôležité nakalibrovanie detektora. Vyšetrovanie musí viesť odborník s dokonalým príbehom, lebo ináč nemusí byť výsledok hodnoverný.”  S daným tvrdením sa musím na 100% stotožniť, až na to, že týmto spôsobom môžeme získať v danej problematike neoceniteľné poznatky. Samozrejme, že vyšetrovanie na polygrafe musí viesť odborník a ten musí byť dokonale pripravený. Prostredie musí byť bez rušivých vplyvov. Ak splníme všetky požadované náležitosti výsledok vyšetrenia na detektore by mal byť “jednoznačný” a “nespochopoteľný”. Takže pri previerke na polygrafe môžeme získať neoceniteľné poznatky, ktoré nám pomôžu pri rozhodovaní, či prijímaných opatreniach. Ešte možno dve poznámky. Prvá je, že previerku na polygrafe by policajní funkcionári nemali absolvovať na zariadeniach patriacich policajnému zboru (nie je istotad, že by výsledok vyšetrenia nebol ovplyvnený). Vyšetrenie by nemali absolvovať ani v súkromných slovenských organizáciách vlastniacich toto zariadenie (budú do budúcna potrebovať nejaké súhlasy a výsledok by mohol vyť taktiež ovplyvnený). No a v prípade zahraničných odborníkov tu zas hrozí možnosť získania kompromitujúceho materiálu, ktorý po menšom spracovaní a následnom rozpracovaní cudzou spravodajskou službou môže viesť k získaniu uvedenej osoby, ako agenta cudzej spravodajskej služby. Takže aj tu je menší problém – alebo: “Houston hlásí problém”. Druhá poznámka je pre tých, čo radi pozerajú americké špionážne filmy. Áno detektor lži sa dá oklamať, ale nie je to také jednoduché, ako vo filmoch a nedokáže to každý.

Ešte na záver jedno konštatovanie. Neviem, ako to s tými previerkami na detektore bude. Je možné, že ak by sa robili skutočne objektívne a profesionálne, tak polícia ostane bez vedenia. A taktiež je možné, že ak by sa mali skutočne robiť, množstvo funkcionárov zrazu zistí, že sú už z toho unavení a radšej, ako na detektor pôjdu na zaslúžený odpočinok. Však už toho vykonali dosť, či nie?

—————————————————————————————————————————————–

Som si vedomí, že vyšetrenie na polygrafe nie je možné podľa súčasnej právnej úpravy platnej v SR použiť pred súdom, ako dôkaz.  Previerka osôb však neprebieha, ako zhromažďovanie dôkazov pre súd a pre súd ani nie je určená. Sú to dôverné informácie, získané rôznymi formami a prostriedkami (teda nielen polygrafom), ktoré sa nakoniec vyhodnotia a vytvoria nám ucelený obraz o preverovanej osobe.  Na základe toho môžeme vedieť, či osobe môžeme veriť, alebo nie. Nezainteresované osoby si to často pletú. Cieľom takejto previerky nie je dostať osobu pred súd – aj keď sa to v krajnom prípade môže stať. Cieľom je skôr spoznať túto osobu, zistiť čoho je schopná a čo môžeme od nej očakávať. Samozrejme nejde tu o spravodajskú previerku, ktorá má zas iných charakter.

Obecne k polygrafu môžem uviesť, že jeho hodnovernosť je udávané prevažne v 90 až 95%, čo je skutočne vysoké percento, nie je to však 100%. To je jeden z dôvodov prečo nie je pred súdom pripúšťaný ako dôkaz.  TO ALE ODBIEHAME OD MERITA VECI, NAKOĽKO AKO JE V CELOM ČLÁNKU UVÁDZANÉ PRI PREVIERKE OSOBY SA NEZAMERIAVAME NA ZÍSKAVANIE DôKAZOV PRE SÚD!

—————————————————————————————————————————————–

Kiska – Remišová – Dr. Jekyll/Mr. Hyde – svetlá a temná stránka strany „Za ľudí“

Čo v tomto štáte funguje?

Nič, na čo by sme sa mali tešiť !

Podarilo sa nám nemožné!

Chyba, ktorá nás môže poriadne zabolieť!

Vyhlásenie:

Tento článok vyjadruje len názory autora a jeho chápanie popisovanej situácie, ktoré získal v tom-ktorom čase,  z jemu dostupných informácií, pričom neobsahuje žiadne tvrdenia. Jeho cieľom nie je znevážiť, haniť, či inak poškodiť žiadnu konkrétnu osobu, profesiu, či skupinu osôb, len slobodne vyjadriť svoj názor na danú situáciu, či spoločenský problém.